Takto vyzerá Slnko zo všetkých planét našej sústavy

Bez Slnka by sme neprežili, biosféra Zeme by zostala mŕtva. Na svojej hviezde však nie sme závislí len my. Každá planéta našej sústavy má k nej svoj vlastný vzťah.

Miller sa snažil zachytiť Slnko pri pohľade z rôznych planét. Už štyri desaťročia sa špecializuje na ilustrovanie vesmírnych tém. Svojimi dielami prispieva do sci-fi kníh, ale má za sebou aj prácu na známkach a spolupracoval na vizuálnej stránke filmov. Jeho ilustrácie ste mohli vidieť napríklad v kultovom filme Duna.

Pri kresbách sa Miller snažil, aby vyzeralo realisticky nielen Slnko, ale aj povrch planét. Dielo nie sú len výtvorom jeho fantázie, do úvahy bral aj fyzikálne poznatky. Využil aj jednoduchý zákon prevrátených štvorcov, ktorý hovorí, ako závisí intenzita svetla od vzdialenosti. Ak by sme sa vzdialili od Slnka na dvojnásobnú vzdialenosť ako teraz sme na Zemi, Slnko by svietilo štvornásobne menej.

Merkúr sa nachádza 58 miliónov kilometrov od Slnka. Na tejto planéte pomenovanej po bohovi vojny vyzerá Slnko 2,5-krát väčšie ako na našej materskej planéte. Správa sa však zvláštne - akoby vychádzalo a zapadalo dvakrát za deň. Slnko sa zdanlivo posúva po oblohe od východu, vyštartuje oblúkom, ale zrazu akoby sa zastavilo a vrátilo sa na východ. Po 8 pozemských dňoch by sa zdanlivý pohyb Slnka vráti opäť do normálu. Samotná planéta rotuje okolo Slnka najbližšie zo všetkých planét, preto ju neustále bombardujú fotóny a slnečný vietor. Zároveň je jej dráha výrazne eliptická.

Po Slnku a po Mesiaci vidíme Venušu ako najjasnejší objekt. Táto planéta je vzdialená 108 miliónov kilometrov od Slnka. Pomenovali ju po bohyni lásky. Jej povrch tvorí nedávno stuhnutá vrstva bazaltovej lávy. Jedna z teórií hovorí, že povrch pravidelne zalieva čerstvá láva, aby sa tak uvoľnila energia z jadra.

Zem je od Slnka vzdialená 150 miliónov kilometrov - slnečné svetlo sa k nám teda dostane za osem minút. Keď sa Slnko, Mesiac aj Zem dostanú do jednej priamky, uvidíte zatmenie Slnka.

Práve na túto planétu sa ľudstvo chce vydať aj osobne. Cesta na Mars by nám mohla trvať 8 mesiacov. Výskum nie je jediným cieľom, otvorene sa hovorí aj o kolonizácii. Mars je 228 miliónov kilometrov od Slnka. V istom zmysle Mars so svojimi kaňonmi a pohoriami pripomína vyprahnutú pozemskú púšť. Napríklad údolie Marinera je najväčšou brázdou v Slnečnej sústave. Zaberá šestinu obvodu rovníka Červenej planéty. Veľkosť obrovskej tektonickej trhliny ukazuje aj východ Slnka. Keď na jednom konci len lenivo vychádza spoza horizontu, na opačnom konci sa tak stane až o šesť hodín.

Jupiter je od Slnka vzdialený 779 miliónov kilometrov. Dlho astronómov zo Zeme fascinoval veľkou červenou škvrnou. Dala sa sledovať už od dávnych čias s veľmi jednoduchými ďalekohľadmi. V podstate ide o obrovský hurikán a do tohto atmosférického javu by sa zmestili dve planéty vo veľkosti Zeme. Turbulencie musia byť pekelne ohlušujúce a vietor na vonkajšom okraji dosahuje rýchlosť 400 kilometrov za hodinu. Miller sa na to všetko pozrel z odstupu, z Jupiterovho mesiaca Europa. Mimochodom, toto teleso s vnútorným oceánom je horúcim kandidátom na život.

Fotogenický prstenec naznačuje, že sa nachádzame na Saturne. Na planéte vzdialenej od Slnka 1,43 miliardy kilometrov to na prvý pohľad vyzerá idylicky. Pri západe slnka sa svetlo rozptyľuje v hmle z ľadových kryštálov amoniaku. Vytvára sa tak jav s názvom parhélium. Vtedy sa na oblohe vedľa Slnka objavia akoby ďalšie svetelné škvrny.

Mraky amoniaku sa pohybujú veľmi rýchlo, asi rýchlosťou 1 500 kilometrov za hodinu. Táto rýchlosť ich zaraďuje k najrýchlejším v Slnečnej sústave. Medzi atmosférou, povrchom, plášťom a jadrom nie sú zreteľné hranice. Tlak je však taký veľký, že inak plynný vodík sa v hĺbkach správa ako kov.

Urán je pomenovaný po gréckom bohovi nebies. Tak ako Neptún aj Urán je obrovským plynným obrom. Na jeho oblohe krúži minimálne 27 mesiacov a ilustrácia ukazuje planétu z pohľadu jedného z nich – Ariela. Ako siedma planéta našej sústavy sa nachádza vo vzdialenosti 2,88 miliardy kilometrov od Slnka.

Neptún obieha na dráhe s odstupom 4,5 miliardy kilometrov od Slnka. Odvtedy, čo vedci „degradovali“ Pluto, je najvzdialenejšou známou planétou. Neptún je plynným obrom, jeho plášť tvorí pravdepodobne zmes horúcich plynov vodíka, hélia, vody a metánu, ktorý spôsobuje aj charakteristickú modrú farbu planéty.

Pluto už nie je planétou Slnečnej sústavy a pár rokov ho považujeme za „trpasličiu planétu“. Vo vzdialenosti 5,91 miliardy kilometrov je Slnko stále jasne viditeľné, aj keď malé. Pluto by malo byť pokryté dusíkatými ľadmi s malým množstvom metánu a oxidu uhličitého. Práve pre metán a slnečné žiarenie sa môže zdať jeho povrch mierne ružový až hnedý. Nové poznatky o Plute práve teraz prináša misia sondy New Horizons.