Ďalekohľad budúcnosti je hotový, umiestnia ho ďaleko za Mesiacom
Je veľký ako tenisový kurt, stál miliardy dolárov a nebude sa dať opraviť. Vedcom sa po dlhých rokoch podarilo dokončiť superďalekohľad, ktorý zrejme dokáže dohliadnuť až k samému začiatku nášho vesmíru. Mohol by však dokázať ešte oveľa viac.
Obrovské zlaté zrkadlo
Po dvadsiatich rokoch sa konečne podarilo zostrojiť vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. „Otvára sa nám úplne nové pole astronómie," uviedol John Mather, astrofyzik a vedec pracujúci na teleskope. Teleskop v kompletnej podobe sa teraz bude dva roky hĺbkovo testovať.
Nový teleskop by mal stonásobne prekonávať doterajší klenot vesmírnej astronómie – Hubblov teleskop. Zásadnou zmenou je obrovské zlaté zrkadlo, hlavná súčasť teleskopu. Zrkadlo s priemerom 6,5 metra je tak veľké, že by sa nevošlo pod kryt rakety, ktorá ho vynesie do vesmíru.
Museli ho navrhnúť ako skladačku z 18 šesťuholníkových dielov, ktoré do seba zapadajú. Keď raketa odštartuje, len centrálny diel bude v správnej polohe a ostatné šesťuholníky budú sklopené pod pravým uhlom vzadu.
Veľkosť zloženého zrkadla je v porovnaní s Hubblovým teleskopom sedemkrát väčšia. Hubble je na obežnej dráhe Zeme už od roku 1990. Odvtedy nám poskytol tisícky úžasných záberov.
Pohľadá vzdialené galaxie aj planéty
Webb však nebude operovať vo viditeľnom spektre ako Hubble. Nový klenot astronómie bude zbierať infračervené svetlo a vďaka tomu sa bude môcť zamerať na ešte vzdialenejšie objekty.
Jeho primárnym cieľom bude bádanie po galaxiách, ktoré vznikli po Veľkom tresku. Bude však schopný pátrať aj po planétach podobným našej Zemi a to spôsobom, akým to nedokáže nijaké iné zariadenie.
Bude zrejme dokonca schopný takúto planétu odfotografovať. Laici síce uvidia len bodku, ale po analýze farebného spektra sa z nej budú dať zistiť o planéte hotové divy.
V porovnaní s Hubblovým teleskopom je výrazne rozdielna aj obežná dráha. Hubble obieha vo výške len 600 kilometrov, Webb je plánovaný pre trasu vzdialenú 1,5 milióna kilometrov od Zeme. Pre porovnanie – ide o asi štyrikrát väčšiu vzdialenosť, ako je tá medzi našim Mesiacom a Zemou. Problémom je, že ak sa zariadenie pokazí, v najbližších rokoch ho ľudstvo nebude mať ako opraviť.
Aby Web v infračervenom spektre fungoval správne, slnečné žiarenie musí byť čo najviac zatienené. Prístroje potrebujú na správne fungovanie aj výrazne nižšiu teplotu, ktorú dosiahnu vďaka izolačným fóliám.
Palivo na 10 rokov prevádzky
Teleskop bude mať dosť paliva na 10 rokov prevádzky, ale môže vydržať ešte dlhšie. Počíta sa, že celý astronomický kolos sa môže dostať vo vesmíre aj pod paľbu malých meteoritov alebo do zrážky s vesmírnym odpadom, ale technici navrhli teleskop tak, aby dokázal fungovať aj s malými dierami v zrkadlách.
Teleskop, na ktorom pracujú 20 rokov, je pýchou NASA. Svoje meno získal podľa riaditeľa vesmírnej agentúry v 60. rokoch Jamesa E. Webba. Okrem Američanov však na ňom spolupracujú aj Európania z ESA a Kanaďania. Na obežnú dráhu by ju mala vyniesť práve európska raketa Ariane 5.
Až po šiestich mesiacoch po štarte začne teleskop pracovať na plné obrátky a ukáže sa, ako dôkladne bol otestovaný.
Webb je jedným z vrcholov súčasnej techniky a tomu zodpovedá aj jeho cena. Jedno z najprecíznejších a najsofistikovanejších diel ľudstva bude spolu stáť okolo 9 miliárd dolárov.
