Sieť teleskopov sa pokúsi o prelomovú vec, fotografiu čiernej diery

Centrum Mliečnej dráhy

Sieť deviatich rádioteleskopov rozmiestnených v rôznych kútoch sveta sa snaží vyfotografovať čiernu dieru. Ak sa to podarí, bude to prvá snímka záhadného objektu, ktorého gravitácia je tak veľká, že jej neunikne ani svetlo.

Technická príprava projektu a aj teoretické výpočty sú hotové. Stačí už len zamieriť teleskopy na supermasívnu čiernu dieru priamo v strede našej galaxie - Mliečnej dráhy. "Existuje už len pomerne málo problémov, ktoré potrebujeme prekonať, aby sme urobili obrázok čiernej diery, čo je však niečo extrémne malé na oblohe," uviedla pre BBC Feryal Ozelová z Arizonskej univerzity. Cieľom projektu Event Horizon Telescope je silný zdroj rádiového žiarenia s názvom Sagittarius A*.

Tento zdroj žiarenia je supermasívna čierna diera. Môžeme si ju predstaviť ako štyri milióny našich Sĺnk, jej priemer sa odhaduje na 44 miliónov kilometrov. V inom porovnaní je relatívne malá, vošla by sa totiž do obežnej dráhy Merkúru. Od nás je vzdialená 26-tisíc svetelných rokov, čo robí z bádania malý problém. "Hovoríme tu o predstave vecí, ktoré by mohli byť ekvivalentom k DVD položenému na Mesiaci," vysvetlila Ozelová.

Ako dovidieť za plynové mraky?

Kľúčovým problémom pre projekt bol výber vhodnej vlnovej dĺžky svetla. V okolí tejto čiernej diery sú rozvírené oblaky plynu a prachu. Práve tieto mraky sú pre astronómov, ktorí chcú dovidieť cez nich, problémom.

Rádiové ďalekohľady sú v podstate veľké parabolické zrkadlá, ktoré zachytávajú rádiové vlnenie do ohniska. Rádiové vlny sa odrážajú od vodivých povrchov, a preto rádioteleskopy vyzerajú ako obrovské kovové taniere. Po zdĺhavých výpočtoch sa astronómovia zhodli na vlnovej dĺžke.

"Urobili sme viac ako milión simulácií s mnohými rôznymi konfiguráciami, ako by plyn mohol vyzerať. A vo všetkých možných prípadoch si myslíme, že 1,3 mm je tou vhodnou vlnovou dĺžkou, aby sme videli až k horizontu udalostí," tvrdí Ozelová.

Horizont udalostí je podľa všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina akoby hranicou čiernej diery, spoza ktorej už neunikne nič, alebo takmer nič.

Na skúmanie potrebujú vedci práve horúci plyn na horizonte udalostí, ktorý bude jasne žiariť. Svetlo už poľahky doputuje až k parabolám, naša atmosféra je totiž pre zvolenú vlnovú dĺžku priehľadná.

Súboj o prvé stránky časopisov

Deväť teleskopov, ktoré budú spolupracovať na projekte, zahŕňa tie najväčšie na svete. Sú rozmiestnené v Antarktíde, Čile, Havaji, Španielsku, Mexiku aj Arizone. Spolu dokážu vytvoriť niečo, čo vedecký tím volá "virtuálny teleskop vo veľkosti Zeme".

Výskum bude vlastne overovať aj Einsteinovu teóriu relativity. Podľa nej taká veľká masa, akou je čierna diera, ohýba časopriestor. Zakrivenie sa však dá vypočítať. Astronómovia stále počítajú s fungovaním relativity, ale ešte nikdy v takomto veľkom merítku túto teóriu netestovali.

Prvú fotografiu čiernej diery by sme mohli očakávať o rok. "Dúfame, že porazíme Pluto na obálkach magazínov. Ešte dôležitejšie je, že zistíme, či funguje všeobecná teória relativity," skonštatovala Ozelová.