Čo vlastne vybuchlo nad Sibírou? Dôkazy zo záhadného jazera spochybnili
Bol to výbuch silnejší ako desiatky hirošimských bômb. Takzvaná tunguská udalosť je dodnes nevyriešená a odborníci sa sporia, čo presne sa v odľahlej časti Ruska pred vyše storočím stalo. Zrazil sa so zemou meteorit, či meteority? Dôkaz, ktorým malo byť záhadné jazero, však spochybnili.
Ohnivá guľa nad tajgou
30. júna 1908 sa stalo niečo mimoriadne. Nad oblohou v ruskej tajge sa objavila ohnivá guľa a ozval sa obrovský výbuch. Výbuch, alebo následný dopad neznámeho telesa, zničil 2000 štvorcových kilometrov lesa, pováľal stromy a zabil zvieratá.
Explózia bola taká silná, že rušňovodič 600 kilometrov od epicentra musel zastaviť vlak, pretože sa bál, že ho nárazová vlna vykoľají. Rozvírený prach dokonca spôsobil taký rozptyl svetla, že aj v ďalekom Londýne sa ešte o polnoci dali čítať noviny.
Vlna z výbuchu podľa seizmografických záznamov dvakrát obehla zemeguľu. Jeho sila sa podľa odhadov mohla rovnať 185 bombám, ktoré vybuchli nad Hirošimou.
Čo vlastne explodovalo nad ruskou tajgou? Odpoveď na túto otázku nebola dodnes uspokojivo vysvetlená, hoci väčšina odborníkov sa prikláňa k tomu, že mohlo ísť o meteorit či jadro kométy. Problémom sú však chýbajúce dôkazy. Aj tie, ktoré pred niekoľkými rokmi priniesli talianski vedci, teraz v Rusku spochybnili.
Meteorit, kométa aj vesmírna loď
Tunguská oblasť je mimoriadne ťažko prístupná a v Rusku boli v tých rokoch turbulentné časy. K výskumu teda došlo až po boľševickej revolúcii. Prvé tímy predpokladali, že na Sibír dopadol železný meteorit, našli však len mikroskopické guľôčky magnetitu, niklu a železa.
Sovietski vedci zvažovali možnosť, že došlo k atómovému výbuchu. Hoci sa obrovské zničené územie skutočne podobalo na miesta pokusných jadrových testov, problém bol jediný – v roku 1908 žiadna takáto technológia neexistovala. Ďalší dokonca predpokladali, že udalosť nemohlo spôsobiť nič iné, ako explózia jadrových motorov mimozemskej lode. Spomínala sa aj možnosť zrážky Zeme s čiernou dierou či antihmotou.
Ak išlo o zrážku s meteoritom, či iným vesmírnym telesom, kde sa nachádza kráter? Pred desaťročím sa ho snažil nájsť vedecký tím z Univerzity v Bologni. Talianov zaujalo magicky modré jazero Čeko. Jeho malý priemer 500 metrov a okrúhly tvar im zapadal do teórie, že by mohlo byť priamym následkom tunguskej záhady.
Na mapách sa nenachádzalo
Čeko sa nachádza asi 8 kilometrov od predpokladaného epicentra katastrofy a pred sto rokmi sa nenachádzalo na mapách. Pôda v tejto obsahovala nezvyčajné stopy kremičitanu a magnetitu a aj vysoký obsah niklu. V jazere našli aj materiál, ktorý sa dá považovať za pozostatok explodujúceho meteoritu. Seizmologický výskum tímu a magnetické dáta odhalili anomáliu v strede jazera, asi 10 metrov pod dnom. Všetky tieto zistenia podporovali teóriu, že jazero je vlastne len pozostatok po kráteri vyplnený vodou.
Taliani prišli k názoru, že do atmosféry nad Sibírou vstúpili dva objekty. Jeden explodoval asi 8 kilometrov nad povrchom a druhý dopadol na zem práve tam, kde sa neskôr vytvorilo jazero Čeko.
Túto teóriu však nedávno spochybnil ruský tím. Vedci sa opätovne vrátili k jazeru a skúmali vek sedimentov.
Ich analýza tvrdí, že niektoré sedimenty sú až 280 rokov staré. To by znamenalo, že jazero Čeko je staršie ako Tunguská záhada. Vedcom sa nepodarilo získať vzorky z úplného dna. Našli by tam zrejme ešte staršie sedimenty. Ruskí vedci sa tiež vyjadrili, že na území katastrofy sa nachádzajú viaceré malé okrúhle jazerá, ale pravdepodobne sú rovnakého geologického pôvodu ako Čeko.
Vyzerá to teda tak, že v roku 1908 vstúpil do atmosféry len jeden objekt, vybuchol ešte pred dopadom a nezanechal veľké krátery.
