Zistili, prečo vyhynul najhroznejší morský predátor všetkých čias
Obrovský žralok nevídaných rozmerov milióny rokov neohrozene brázdil moria a oceány. Čokoľvek mu prišlo do cesty by mohol bez problémov zabiť a zjesť. Ako je teda možné, že vyhynul? Odpoveď treba hľadať v jeho jedálničku.
16-metrový postrach morí
Prehistorický žralok Carcharocles megalodon dosahoval veľkosť dnešných autobusov. So svojimi 16 metrami na dĺžku bol najväčším predátorom svojich čias. Dodnes o tomto megapredátorovi len málo vieme - celú jeho dĺžku vypočítali vedci len z nájdených ostrých zubov.
S trojmetrovými čeľusťami mohol megalodon rozdrviť čokoľvek, čo mu prišlo do cesty. Dnešný najnebezpečnejší predátor, niekedy až deväťmetrový žralok modrý, je oproti nemu len chudobným príbuzným.
Obrovské rozmery pravekého predátora dráždia ľudskú predstavivosť doteraz a kde-tu sa objaví názor, že niekde v neprebádaných hlbinách sa môže táto beštia morí ešte skrývať.
Jedol menších a tých ubúdalo
Megalodona veľkosťou nič neprekonalo, ale výskum naznačuje, že mal slabosť len pre špecifický druh potravy. Ten ho pred 2,6 miliónmi rokov dostal na pokraj záhuby.
To, že napokon vyhynul, má jednoznačnú súvislosť s tým, čo požieral, tvrdí nová štúdia tímu Alberta Collareta z Univerzity v Pise. Odborníci to tvrdia na základe analýzy kostí.
Na fosíliách z Peru, ktoré patrili trpasličím druhom veľrýb a tuleňom, našli jasné známky po zuboch megažraloka. Ten sa teda zrejme živil oveľa menšou potravou, ako sa predpokladalo.
Trpasličia veľryba pred miliónmi rokmi dorastala do dĺžky 5 metrov, čo je tretina veľkosti predátora. Prirodzeným prostredím megalodonov boli najmä pobrežné vody, kde sa rovnako nachádzala aj ich potrava. Nevieme presne, čo sa stalo. Mohlo ísť o otepľovanie, vplyvom ktorého začala žralokom ubúdať potrava.
Zmenšovala sa aj rozmanitosť morského prostredia. Prirodzená potrava megalodonov sa strácala, a preto sa museli veľké predátory orientovať iným smerom. Väčšie ryby im však lepšie odolávali a bolo komplikovanejšie ich uloviť.
