Komu patrí vrak snov? O najväčší podmorský poklad sa už bijú

Delá s delfínmi

"Skvelé správy: Našli sme galeónu San José!" prezradil Juan Manuel Santos na Twitteri. Kolumbijský prezident považuje nález 300-ročnej plachetnice s rozprávkovým pokladom za historický míľnik a presné miesto, kde leží loď, chráni ako štátne tajomstvo.

Hallazgo del #GaleónSanJosé marca un hito histórico para nuestro patrimonio cultural sumergido. https://t.co/YjXxpvjfVz

— Juan Manuel Santos (@JuanManSantos) December 5, 2015

San José je medzi koloniálnymi vrakmi pojmom. Jej príbeh sa odohrával pred tromi storočiami v časoch bojov o španielske dedičstvo. Španielska plachetnica - galeóna San José sa potopila v roku 1708 v Karibskom mori neďaleko prístavného mesta Cartagena.

Loď bola silným lákadlom už v čase, keď križovala svetové moria. San José bola vedúcou loďou skupiny, ktorá chcela previezť zlato z kolónií Nového sveta do Európy. Hodnota nákladu mohla predstavovať zhruba ročný národný príjem celého vtedajšieho Španielska, a tak výrazne nakloniť misku váhy vo vojenskom konflikte o nástupníctvo na španielskom tróne.

Automatické prieskumné ponorky získali fotografie z dna, na ktorých sú zachované lodné delá s vyrazenými znakmi delfínov. Na základe týchto značiek Kolumbijci tvrdia, že niet pochybností o tom, o akú loď ide. Odhaduje sa, že náklad lode plaviacej sa z dnešnej Panamy, obsahoval zlaté a strieborné mince, prúty a drahokamy z kolónií. Ak by sa ich podarilo vyloviť, podľa odhadov americkej firmy by ich hodnota mohla byť 4 až 17 miliárd dolárov.

Zlato mohlo zmeniť Európu

Španielske lode boli vždy vďačným terčom najmä pirátov. Dlhé obdobie si ich najímali konkurenčné mocnosti - Briti, Holanďania či Francúzi. Španielske lode prevážali z domovskej krajiny do kolónií v Novom svete svoj tovar a naspäť brali zlato, striebro a drahé kamene.

Na začiatku 18. storočia na Starom kontinente zúrila celoeurópska vojna. Do vojny o španielske dedičstvo sa zapojili všetky dôležité mocnosti. Po vymretí španielskej vetvy Habsburgovcov sa o španielsky trón uchádzali viacerí.

Napokon sa vyprofilovali dve strany konfliktu. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. známy aj pod prezývkou Kráľ Slnko by na tróne rád videl svojho vnuka Filipa z Anjou. Protifrancúzska koalícia zložená z rakúskych Habsburgovcov, Angličanov, Holanďanov a Svätej ríše rímskej usilovala o iné rozloženie síl v Európe.

Nutne potrebovali financie

Galeóny zvyčajne viezli zlato a striebro, ktoré vyťažili otroci v Peru. Poklady zo San José boli určené ako finančná injekcia pre Francúzsko a Španielsko na pokraji bankrotu.

Podmienky boli zlé. Konvoj nemohol cez Atlantik, musel prejsť cez Tichý oceán, obísť Mys dobre nádeje a až potom zamieriť do Európy.

Finančná situácia prinútila Ľudovíta zariskovať a vypraviť flotilu lodí i napriek týmto podmienkam. Aby si náklad poistil, kráľ priradil San José ako eskortu francúzske bojové lode.

Najväčšiu hodnotu na San José mali zlaté prúty a mince. Ten, kto by získal bohatstvo, dokázal by určite ovplyvniť mocenské usporiadanie Európy. Hon na loď sa začal.

Kapitán zacielil na San José

Britský kapitán Charles Wager vedel, že jeho loďstvo je Španielmi a Francúzmi prečíslené, ale ak by sa mu podarilo španielske galeóny izolovať a bojovať s nimi jednotlivo, mohol by vyhrať. V boji zblízka počítal s väčšou pohyblivosťou anglických lodí a dlhšími kanónmi. Jeho zvedovia mu doniesli správu, že práve galeóna San José je spomedzi všetkých lodí v konvoji najviac naložená zlatom.

Wager viedol bitku z lode Expedition a naozaj sa mu podarilo San José izolovať od ochrany ostatných lodí. Obe nepriateľské lode plávali bok po boku, strieľalo sa mušketami aj z kanónov. Zrazu nastal veľký výbuch, na San José explodoval pušný prach uskladnený v podpalubí.

Celá bitka sa už diala za súmraku a kapitál britskej lode nevedel, čo presne sa stalo. Španielska loď mu jednoducho zmizla z dohľadu. Na hladine videl iba trosky a telá námorníkov. Lodi San José sa nepodarilo uniknúť za súmraku, potopila sa a bohatý náklad lode sa v tejto bitke nepodarilo nikomu získať. Ku dnu išlo okrem zlatých prútov, mincí, smaragdov a iných drahých tovarov aj 600 ľudí.

Späť na právnické barikády

Tristo rokov po potopení galeóny sa v medzinárodnej bitke môže pokračovať. Tentoraz zúčastnené strany stoja za právnickými barikádami. V spore majú zálusk na náklad Španieli, ale aj Kolumbijčania. Podiel môže získať aj americká firma, ktorá poklad dlhé roky hľadala.

Ešte v 80. rokoch americká spoločnosť Sea Search Armada špecializujúca sa na hľadanie potopených vrakov oznámila, že lokalizovala miesto potopenia. O dva roky Kolumbia zvrátila námorné právo, podľa ktorého by 50 percent nálezu patrilo nálezcovi a oznámila, že Sea Search Armada može dostať len 5 percent.

Nasledovali žaloby amerických investorov, ktoré súdy postupne zamietali. Spor ale nie je na konci.

Riaditeľ Sea Search Armada Jack Harbeston tvrdil pre CNN, že Kolumbia hrozila firme aj vojenskou silou. "Je to rovnaká mentalita akú mali dobyvatelia Nového sveta," povedal.

Španieli argumentujú štátnym vlastníctvom

Španieli tiež zacítili príležitosť. "Bola to štátom vlastnená loď, a teda patrí štátu, pod ktorého vlajkou sa plavila," uviedol španielsky minister zahraničných vecí José Manuel García-Margallo. Zároveň dodal, že sa s Kolumbiou pokúsi dohodnúť.

Vyhlásenie Španielska súvisí s dohodu UNESCO, ktorá definuje vlastnícke práva na vrak podľa vlajky. Španieli však majú problém, lebo Kolumbia nepodpísala dohody UNESCO. Teoreticky by si na poklad mohli robiť nároky aj vlády Peru a Ekvádora, skadiaľ zlato a kamene pochádzajú.

Kolumbijsky parlament pred dvomi rokmi prezieravo prijal zákon, podľa ktorého sa vláda stáva vlastníkom všetkého, čo je prehlásené za kultúrne dedičstvo a našlo sa v kolumbijských výsostných vodách.