Grónsko nie je len kus ľadu na severe. Odborník priblížil, prečo po ňom túžia Spojené štáty
Grónsko sa znova ocitlo v centre záujmu Spojených štátov. Za americkým záujmom o ostrov stoja ekonomické aj strategické dôvody, ktoré súvisia so surovinami, geopolitikou aj rastúcim napätím v Arktíde. Odborník priblížil, prečo tento ľadový región zďaleka nie je len okrajovým územím.
Záujem Spojených štátov o Grónsko nie je len excentrickým nápadom prezidenta Donalda Trumpa. Ten opakovane tvrdí, že vlastniť Grónsko je pre USA „absolútnou nutnosťou“ a jeho tím dokonca údajne počíta, koľko by kúpa najväčšieho ostrova sveta stála.
Jeho slová môžu znieť teatrálne, no americká politika v regióne nabrala nový impulz. Minulý týždeň navštívil Grónsko viceprezident J. D. Vance, ktorý skritizoval Dánsko za to, že sa o územie stará nedostatočne.
Prečo je ostrov uprostred Arktídy taký dôležitý, vysvetľuje politický geograf Adam Kočí z Ostravskej univerzity v rozhovore pre český portál Aktuálně.cz.
Bohatstvo ukryté pod ľadom
Kočí upozorňuje, že ťažba v Grónsku zatiaľ nepriniesla výrazné zisky, no ostrov má veľký potenciál – najmä pokiaľ ide o vzácne zeminy, ktoré sú kľúčové pre moderný priemysel.
„Pravdepodobne po nich túži aj Donald Trump,“ poznamenal. Tieto suroviny sú momentálne globálne koncentrované v Číne, ktorá ich produkuje až 70 percent. Grónsko by tak mohlo byť strategickou alternatívou pre Západ.
Lenže nie všetko, čo odhalí topiaci sa ľadovec, je hneď ťažiteľné. „Stále je tam permafrost, hrozia zosuvy pôdy či ekologické havárie,“ vysvetľuje Kočí.
Pripomenul tiež nehodu tankera Exxon Valdez z roku 1989, ktorá zdevastovala aljašské pobrežie. V arktických podmienkach, kde sú regeneračné schopnosti prírody slabšie, sú podobné incidenty ešte nebezpečnejšie.
Ťažba ako cesta k nezávislosti?
Aj keď sú Grónčania opatrní, niektorí v ťažbe vidia cestu k samostatnosti. Kočí pripomenul, že finančná podpora Dánska je naviazaná na hospodársky výkon ostrova – čím viac si zarobí sám, tým menej dostane z Kodane. Ťažba by teda mohla znamenať nielen ekonomické oživenie, ale aj politickú emancipáciu.
Súčasná vláda v Grónsku je však k ťažbe kritická a viaceré licencie pozastavila. Ako príklad uvádza Kočí ložisko v Kvanefjelde, kde mala záujem ťažiť čínska spoločnosť, no narazila na odpor miestnych pre obavy z prítomnosti uránu. Projekt je dnes pozastavený.
Za všetkým je Čína
Záujem Spojených štátov nie je motivovaný len surovinami. Arktída je zároveň najkratšou vzdušnou trasou medzi Moskvou a Washingtonom a už počas studenej vojny slúžila ako priestor jadrového odstrašovania. V Grónsku dodnes funguje americká základňa Pituffik, kde sa nachádzajú strategické radary.
Kočí pripomína aj čínske pokusy preniknúť do regiónu – či už prostredníctvom ťažobných licencií, alebo snahy získať starú vojenskú základňu. „Dánovia to zakázali, pravdepodobne po naliehaní USA,“ uviedol odborník. Američania jednoducho nechcú, aby sa im Čína či iný geopolitický rival priblížil k brehom.