Alergia nie je len kýchanie. Neignorujte takéto príznaky, varuje lekár
Autoimunitné ochorenia, alergie či poruchy obranyschopnosti organizmu postihujú čoraz viac ľudí. Aké sú ich príznaky, ako sa liečia a prečo vôbec vznikajú? Odpovedá hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre imunoalergológiu, profesor Peter Pružinec.
Tri hlavné typy porúch imunity
Profesor Pružinec na úvod vysvetľuje, že imunoalergológia sa zaoberá predovšetkým tromi typmi porúch imunity. „To sú alergické ochorenia, keď imunitný systém reaguje na podnet, ktorý pre pacienta nemá žiaden úžitok, ba práve naopak. Druhým typom sú imunodeficitné poruchy, kedy imunitný systém nepracuje tak, ako by mal – jeho funkcie sú znížené. A tretím sú autoimunitné ochorenia, pri ktorých imunitný systém napáda vlastné bunky a orgány,“ uviedol.
Imunita však nefunguje izolovane. Ako upozorňuje profesor, nervový, endokrinný a imunitný systém sú veľmi prepojené. Vylučujú podobné cytokíny – chemické signály, ktoré zabezpečujú komunikáciu medzi bunkami a regulujú reakcie organizmu.
Keď telo bojuje proti sebe
Jednou z najzávažnejších porúch imunity je, keď si telo prestane „pamätať“, čo je vlastné a čo cudzie. „Baktérie majú na povrchu molekuly, ktoré imunitný systém rozpozná ako škodlivé. Vlastné bunky majú zas iné štruktúry, ktoré si imunita identifikuje ako naše. Pri poruche tohto systému vznikajú autoimunitné ochorenia,“ hovorí Pružinec.
Typickými prejavmi sú zápaly – najmä kĺbov, kože, krvi či svalov. Spúšťačmi bývajú vírusové alebo bakteriálne infekcie, fyzická či psychická záťaž. Liečba je náročná a často celoživotná, no pokroky v medicíne pomáhajú. „Máme moderné liečby, ako sú monoklonové protilátky. Ak je pacient disciplinovaný, o svojej chorobe nemusí ani vedieť,“ dodáva profesor.
Keď imunita zlyháva
„Imunodeficientné poruchy môžu byť vrodené alebo získané. Tých vrodených je dnes známych už okolo 600. Diagnostikujú ich najmä pediatri, keď dieťa neprospieva a máva častejšie infekty. Pri dospelých môžu vznikať po vírusových infekciách, operáciách, úrazoch či metabolických poruchách,“ vysvetľuje odborník.
Liečba prebieha rôzne – podávaním imunoglobulínov (vnútrožilne alebo podkožne), niekedy aj transplantáciou kostnej drene. „V niektorých prípadoch vieme imunitný systém aj stimulovať, aby začal správne fungovať,“ dopĺňa.
Alergie
Alergie sú najčastejšou poruchou imunity. „Alergia je v podstate prehnaná reakcia organizmu na podnet, ktorý nie je škodlivý. Kedysi sme takto bojovali proti parazitom. Dnes ten mechanizmus zostal, no spúšťa ho peľ, roztoče či potraviny,“ vysvetľuje profesor Pružinec.
Najčastejšími príznakmi sú nádcha, svrbenie, ekzémy, tráviace ťažkosti, ale aj astma. Výrazne nepríjemné sú sezónne alergie, ktoré na Slovensku trápia pacientov od februára do októbra.
Sezónne alergie súvisia s prítomnosťou peľov stromov (jar), tráv (neskôr na jar a v lete) a bylín a burín (leto a jeseň). Celoročné alergie sú spôsobené alergénmi ako plesne a roztoče.
Anafylaxia a stres
Pri najťažšej alergickej reakcii – anafylaxii – dochádza k zapojeniu kardiovaskulárneho systému a ide o život ohrozujúci stav. „Každoročne máme na Slovensku niekoľko úmrtí – najmä po bodnutí hmyzom, ale aj po užití niektorých liekov či potravín,“ povedal.
Významný vplyv má aj stres. „Závažný psychický alebo fyzický stres môže zhoršiť alebo dokonca spustiť alergickú reakciu. Nervový, endokrinný a imunitný systém sú totiž úzko prepojené,“ upozorňuje odborník.
Možnosti liečby a diagnostiky
Dobrou správou je, že slovenskí pacienti majú prístup k moderným diagnostickým aj liečebným postupom. „Máme k dispozícii všetko, čo je dostupné aj v zahraničí – od laboratórnych testov cez farmakoterapiu až po alergénovú imunoterapiu,“ uisťuje profesor.
Liečba je najúčinnejšia, ak pacient príde včas. „Alergológovia nie sú prvokontaktoví lekári – pacient musí prísť s výmenným lístkom. Po komplexnom vyšetrení mu vieme určiť diagnózu aj vhodnú liečbu,“ vysvetľuje odborník, ktorý pôsobí v Univerzitnej nemocnici Bratislava.
Imunológia láka mladých lekárov
Záujem o tento odbor medzi mladými lekármi rastie. „Aktuálne je na Slovensku okolo 300 imunoalergológov a približne 40 lekárov v príprave. A to je dôležité, pretože naša klientela rastie. Len alergikov je asi 40 % populácie a s imunodeficienciami a autoimunitnými ochoreniami sa blížime k 60 %,“ dodáva profesor Pružinec.
Signály, že niečo nie je v poriadku
Podľa odborníka by mal človek vyhľadať pomoc, ak:
- má časté infekcie (viac ako 4-5 ročne u dospelého),
- trpí dlhodobou nádchou alebo kašľom,
- sa objavia kožné problémy, svrbenie či ekzémy,
- cíti nevysvetliteľnú únavu alebo bolesti kĺbov a svalov,
- má ťažkosti s dýchaním či náhle zhoršenie kondície.
„Kontakt s alergénom nespôsobí zvyknutie si, práve naopak – stav sa zhoršuje. Preto je dôležité konať včas a nečakať,“ uzatvára profesor Pružinec.
