Český exminister Zaorálek: EÚ zažíva búrku. Rusko nezvláda ani Ukrajinu, predstava, že napadne NATO, je absurdná
Bývalý český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek bol hosťom relácie Téma dňa na ta3, kde hovoril o aktuálnych geopolitických výzvach, bezpečnosti v Európe a budúcnosti konfliktu na Ukrajine. V rozhovore kritizoval európsky prístup k riešeniu vojny, zdôraznil potrebu strategického plánovania a upozornil na hroziacu eróziu transatlantických vzťahov.
Európska únia v búrke
Zaorálek na úvod rozhovoru opísal súčasnú situáciu v Európe ako „geopolitickú búrku, akú sme si ani úplne nevedeli predstaviť“.
Podľa neho je teraz nevyhnutné správne sa v nej zorientovať a rozhodnúť sa, akým smerom sa Európa vydá. „Je to obrovský test pre európsku politiku aj pre politiky jednotlivých štátov,“ zdôraznil.
Podľa Zaorálka má Európska únia stále problém s reálnym vyhodnocovaním situácie.
„Keď sa na to pozriete, tak je to niečo, čo sa neustále opakuje. Ale ono to má veľmi nejasnú podobu. Prísľuby 100 miliárd eur sú závislé na tom, že 600 miliárd sa má získať tým, že európske štáty na to zvýšia svoje rozpočty o 1,5 %. Čo, ako asi tušíte, vôbec nie je isté, že tie štáty naozaj urobia,“ upozornil na nejasnosti v európskych záväzkoch na obranu.
O zbrojení a európskej obrane: Viac alebo rozumnejšie?
Témou diskusie boli aj zvýšené výdavky na obranu. Kým niektoré krajiny, ako napríklad Poľsko, už dramaticky zvyšujú svoje vojenské rozpočty, Zaorálek zdôraznil, že nejde len o to, koľko peňazí sa vynaloží, ale ako sa využijú.
„Skoro by som povedal, že problém nie je v tom utrácať viac, ale utrácať rozumnejšie,“ povedal s tým, že Európa už teraz vydáva na zbrojenie obrovské sumy. „Severoatlantická aliancia v posledných jedenástich rokoch každý rok výrazne zvyšovala svoje rozpočty. Napríklad v roku 2023 sa zvýšil rozpočet o 11 %. Poľsko v roku 2023 zvýšilo svoj rozpočet o 75 %. To je neuveriteľné,“ zdôraznil.
Zaorálek tiež upozornil na to, že hoci sa hovorí o masívnych investíciách do zbraní, Európa nemá dostatočné výrobné kapacity.
„Nemecký Rheinmetall má vybookovanú výrobu na desať rokov dopredu. Ak by sme chceli budovať nové zbrojárske fabriky, v Českej republike to legislatíva neumožní skôr ako za desať rokov,“ vysvetlil problémy s infraštruktúrou.
Spojené štáty a NATO
Významným bodom diskusie bola otázka transatlantických vzťahov a možného oslabenia vplyvu NATO. Zaorálek varoval, že Európa sa musí pripraviť na scenár, v ktorom Spojené štáty prestanú byť garantom jej bezpečnosti.
„Musíme za každú cenu začať sami vyrábať v Európe zbrane, ktoré potrebujeme, a ktorými sa chceme prípadne brániť. Hovorí sa o tom, že treba odstrániť závislosť európskej obrany na komkoľvek, ako je to dnes,“ vyhlásil.
Zdôraznil tiež, že ak sa USA skutočne rozhodnú obmedziť svoju účasť v NATO, môže to pre Európu znamenať obrovskú bezpečnostnú výzvu. „Musíme si uvedomiť, že na 100 % sa už nemôžeme spoliehať na to, že Spojené štáty s nami budú zdieľať naše záujmy. Nemyslím si, že to, čo sa deje v USA, je len krátkodobý výkyv. Obávam sa, že ide o dlhodobé procesy, s ktorými musíme počítať,“ varoval Zaorálek.
Budúcnosť Ukrajiny
Zaorálek kritizoval, že Európa doteraz neprišla so žiadnou diplomatickou stratégiou, ktorá by doplnila vojenskú pomoc Ukrajine. „Najväčšie zlyhanie nie je v tom, že nie sme dostatočne vyzbrojení, ale v tom, že sme zlyhali v diplomatickej oblasti. Nemáme žiadny hlas, nemáme žiadne slovo,“ skonštatoval.
Vyjadril tiež pochybnosti o naratíve, podľa ktorého Rusko predstavuje bezprostrednú vojenskú hrozbu pre Európu. „Rusko tri roky bojuje na Ukrajine a postupuje tempom kilometra za rok. A my hovoríme, že takáto armáda napadne NATO? To je absurdné,“ vyhlásil. Upozornil, že krajiny NATO majú násobne väčšie vojenské a ekonomické kapacity než Rusko, a preto by diskusia mala byť skôr o efektívnosti využívania zdrojov než o panike.
Najbližší partneri musia spolupracovať
V závere rozhovoru sa Zaorálek vyjadril aj k vzťahom medzi Českou republikou a Slovenskom. Kritizoval, že sa vzťahy medzi oboma krajinami zbytočne komplikujú. „Mne sa zdá úplne nelogické, že práve v tejto situácii sa akoby rozchádzame. My by sme predsa mali držať spolu, pretože ak niečo príde, sme to my, kto si bude musieť pomôcť,“ uviedol.
Zaorálek zdôraznil, že historické väzby medzi Čechmi a Slovákmi by mali byť základom pre hlbšiu spoluprácu. „Mali sme spolu nakupovať zbrane, mali sme vytvárať spoločnú obrannú stratégiu. Kto iný by sa mal vedieť dohodnúť, ak nie my? To, že sa teraz akoby dištancujeme, je podľa mňa obrovská chyba,“ uzavrel