VYSVETĽUJEME: Investície, pôžičky aj výnimky z rozpočtových pravidiel. Ako chce von der Leyenová prezbrojiť Európu?
Európska únia sa pripravuje na zásadnú zmenu svojej bezpečnostnej politiky. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok predstavila plán ReArm Europe (Prezbrojme Európu), ktorý by mohol v najbližších rokoch zmobilizovať až 800 miliárd eur na vojenské investície.
Tento krok prichádza v reakcii na meniacu sa geopolitickú situáciu, najmä po tom, čo americký prezident Donald Trump pozastavil vojenskú pomoc Ukrajine. Von der Leyenová zdôraznila, že Európa sa už nemôže spoliehať na ochranu zvonku.
„Žijeme v najnebezpečnejších časoch, aké si pamätáme,“ vyhlásila šéfka komisie v liste adresovanom lídrom EÚ, ktorý cituje francúzsky denník Le Monde. ta3 zhrnula päť návrhov, ktoré EK zatiaľ predstavila.
1. Voľné ruky pre obranné rozpočty
Prvým opatrením plánu je uvoľnenie prísnych rozpočtových pravidiel EÚ, aby krajiny mohli zvýšiť výdavky na obranu bez rizika sankcií.
Von der Leyenová chce aktivovať tzv. národnú únikovú doložku Paktu stability a rastu, čo v praxi znamená, že obranné výdavky nebudú započítavané do pravidiel o rozpočtovom deficite.
Podľa portálu Politico sa tento krok stretol s podporou viacerých členských štátov, ale aj s obavami o možné dlhodobé rozpočtové dopady.
2. Pôžičky na zbrojenie za 150 miliárd eur
Plán EÚ zahŕňa špeciálny úverový mechanizmus, ktorý poskytne členským krajinám pôžičky vo výške 150 miliárd eur na obranné výdavky. Tieto financie majú byť využité na nákup zbraní, protivzdušnej obrany, munície, dronov a kybernetických systémov.
Cieľom je nielen posilniť schopnosť jednotlivých krajín brániť sa, ale aj zabezpečiť okamžitú podporu Ukrajine.
Ako pripomína portál Euractiv, tento návrh ešte musí schváliť všetkých 27 členských štátov, pričom niektoré vlády už vyjadrili obavy o návratnosť týchto pôžičiek.
3. Eurofondy na obranu?
Jednou z najspornejších častí plánu je návrh, aby sa časť eurofondov určených na regionálny rozvoj mohla presmerovať na obranu. Zatiaľ čo Poľsko a Estónsko túto myšlienku podporujú, iné krajiny, ako Bulharsko a Luxembursko, sú proti.
Namietal napríklad bulharský premiér Rosen Željazkov, ktorý uviedol, že jednotlivé štáty by mali najprv splniť svoj záväzok odvádzať 2 % do rozpočtu NATO a až potom premýšľať o ďalších výdavkoch, informoval Euractiv.
Niektoré vlády sa obávajú, že takýto presun financií by mohol negatívne ovplyvniť financovanie infraštruktúry a regionálneho rozvoja, doplnil denník Le Monde.
4. Európska investičná banka otvorí trezor
Ďalšou kľúčovou zmenou je uvoľnenie pravidiel pre Európsku investičnú banku (EIB), ktorá momentálne obmedzuje financovanie vojenských projektov. Nový návrh umožní banke poskytovať úvery aj na obranné technológie, čo by mohlo výrazne posilniť európsky obranný priemysel.
Ako píše portál Politico, táto zmena je vnímaná ako dôležitý krok k zníženiu závislosti európskeho obranného sektora od externého financovania.
5. Súkromné peniaze
Posledný bod plánu sa zameriava na mobilizáciu súkromného kapitálu. Komisia navrhuje vytvorenie európskeho investičného fondu pre obranu, ktorý by motivoval súkromné spoločnosti investovať do vojenských technológií a vývoja.
Tento mechanizmus by mohol pomôcť znížiť finančný tlak na štátne rozpočty a zároveň zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť vojenských investícií.
Nemecký denník Deutsche Welle dodal, že niektoré firmy už prejavili záujem o spoluprácu, no stále zostáva otázkou, do akej miery bude súkromný sektor ochotný investovať do obranného priemyslu.
Prečo teraz?
Plán ReArm Europe prichádza v kritickom momente pre európsku bezpečnosť. Spojené štáty, ktoré boli doteraz hlavným garantom bezpečnosti v Európe, začínajú prehodnocovať svoj záväzok voči NATO.
Trumpovo rozhodnutie zmraziť vojenskú pomoc Ukrajine a jeho snahy o samostatné rokovania s Ruskom vyvolali v Bruseli obavy, že Európa už nemôže počítať s rovnakou podporou ako v minulosti.
Podľa Euractivu budú o pláne rokovať členské krajiny na mimoriadnom samite EÚ 6. marca. Niektoré krajiny, ako Poľsko a Francúzsko, už signalizovali pripravenosť zvýšiť svoje obranné rozpočty.
Iné, ako Španielsko, zostávajú skeptické. „Nikdy nebudeme podporovať militaristické smerovanie,“ vyhlásil španielsky premiér Pedro Sánchez.