translate Na verejnosť sa dostali plány tímu expertov na ukončenie vojny. Ako by mohlo vyzerať prímerie na Ukrajine?
Na verejnosť sa dostali podrobnosti o prípadnom prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou. Odborníci z rôznych krajín predstavili konkrétne návrhy, ako by mohol vyzerať mier a čo by bolo kľúčové pre jeho dodržanie.
Dohoda o ukončení bojov
Po mesiacoch špekulácií sa na verejnosť dostávajú detaily o možnom prímerí medzi Ukrajinou a Ruskom, informuje CNN Prima News. V dokumente, ktorý zverejnil denník New York Times, sa podrobne opisuje, ako by mohla vyzerať dohoda o ukončení bojov. Tento dokument vznikol počas rokovaní zástupcov USA, Ruska a Ukrajiny, ktoré sa uskutočnili v Ženeve. Rozsiahly dokument vypracoval think tank s názvom Ženevské centrum pre bezpečnostnú politiku, ktorý podporuje švajčiarska vláda.
Podľa expertov musí byť budúce prímerie pevne zakotvené, na rozdiel od Minských dohôd. Hlavným problémom bola vtedy absencia jasného vymedzenia sankcií v prípade porušenia dohody.
Rovnako sa počíta s vytvorením 10-kilometrovej nárazníkovej zóny, ktorá by v prípade zastavenia bojov oddeľovala obe armády. Na bezpečnosť by mali dohliadať príslušníci zahraničných armád, britskej a francúzskej.
Misia by údajne pôsobila na základe mandátu OSN alebo iného medzinárodného orgánu.
Snaha o urovnanie konfliktu
Thomas Greminger, riaditeľ Ženevského centra pre bezpečnostnú politiku, ktorý sa v rokoch 2017 až 2020 podieľal na monitorovaní prímeria na Ukrajine, vytvoril v roku 2022 tím expertov na riešenie súčasného konfliktu po ruskej invázii.
Greminger oslovil predstaviteľov medzinárodných organizácií aj vojenských veliteľov s vyjednávacími skúsenosťami a nezávisle rokoval aj s odborníkmi z Ukrajiny, Ruska, USA a Európy.
Tieto stretnutia neboli oficiálnymi samitmi, ale skôr formou neformálnych rozhovorov, kde účastníci prinášali jasné pozície svojich vlád. Cieľom bolo vytvoriť komunikačný kanál s Moskvou a prediskutovať možné scenáre urovnania konfliktu.
Aj keď výsledky tejto iniciatívy sú zatiaľ neisté, Gremingerove snahy naznačujú, že za oficiálnymi kulisami stále prebiehajú neformálne rokovania. Tieto diskusie vedú k rôznym dohodám, ako bola napríklad výmena väzňov alebo dočasná dohoda o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more.
Zákulisné rozhovory sú podľa Gremingera symbolom nádeje, že by sa neskôr mohlo podariť nájsť zhodu aj vo všeobecnejších otázkach.
Výzvy pri vyjednávaní prímeria
Podľa návrhu think tanku zameraného na bezpečnosť by medzinárodní pozorovatelia mali spolupracovať s ruskými a vojenskými predstaviteľmi na vyjednávaní konkrétnych krokov, ako je prepustenie zadržaných osôb, odmínovanie území alebo vytvorenie civilných koridorov v zónach s vysokým napätím.
Samuel Šarap, ruský analytik z RAND Corporation, však vyjadruje skepticizmus ohľadom realizovateľnosti takéhoto plánu, najmä kvôli rozsahu hranice medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá je päťkrát dlhšia než demilitarizovaná zóna medzi Severnou a Južnou Kóreou. K tomu sa pridáva aj množstvo a sofistikovanosť zbraní, ktoré majú obidve strany konfliktu.
Hoci Šarap pracuje na alternatívnych návrhoch na monitorovanie prípadného prímeria, ako sú senzory na bezpilotných lietadlách, bójach či člnoch, tvrdí, že k dohode medzi oboma stranami je zatiaľ ďaleko.
Západ je opatrný, keďže pred začiatkom invázie Putin tvrdil, že žiadny útok na Ukrajinu neplánuje, čo mnohých vedie k presvedčeniu, že medzinárodné monitorovacie misie neodradia Kremeľ od ďalšej agresie.
Expert na Rusko Janis Kluge z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti sa domnieva, že Rusko nikdy nebude súhlasiť s plánom, ktorý by zaručoval Ukrajine plnú nezávislosť a suverenitu.
