Geopolitická hra, do ktorej bude treba veľa investovať. Odborník pre ta3: Neprekvapilo ma, že Trump chce ukrajinské nerasty
V relácii Svet dnes na ta3 sme sa rozprávali s geológom Martinom Števkom zo Slovenskej akadémie vied, ktorý u nášho východného suseda v minulosti v tejto oblasti pôsobil. Témou boli nerastné suroviny na Ukrajine, ich strategický význam a záujem prezidenta USA Donalda Trumpa o ich ťažbu.
Podľa Števka sa odhaduje, že Ukrajina disponuje približne 5 % svetových zásob kritických nerastných surovín. Tie zahŕňajú lítium, urán, berýlium, titán a prvky vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre technologický priemysel.
„Z prieskumných aktivít, ktoré prebiehali na území Ukrajiny prevažne v 60. až 80. rokoch, je jasné, že na Ukrajine sa nachádza okolo 5 % zásob kritických nerastných surovín,” vysvetlil odborník.
Tieto suroviny sú mimoriadne dôležité pre výrobu batérií, polovodičov, elektromobilov či zbrojárskeho priemyslu. „Prvky vzácnych zemín sú dnes základom pre technológie – zelené technológie, supervodivé materiály, automobilový a letecký priemysel,” doplnil Števko.
Kde sa ukrajinské nerasty nachádzajú?
Jednou z kľúčových otázok je, nakoľko sú tieto suroviny dostupné v kontexte vojnového konfliktu. Števko uviedol, že väčšina kritických nerastných surovín sa nachádza na území kontrolovanom Kyjevom.
„Okupovaná časť Ruskou federáciou zahŕňa približne 20 – 25 % nerastných surovín, no väčšina kľúčových ložísk lítia, berýlia či titánu je stále pod kontrolou Ukrajiny,” objasnil.
V prípade uhlia, ropy a zemného plynu je situácia odlišná – veľká časť zásob sa nachádza v Donbase, ktorý je pod ruskou okupáciou. Avšak pre strategicky významné nerasty, o ktoré sa zaujíma Trumpova administratíva, zostáva Ukrajina stále dôležitým hráčom na globálnom trhu.
Bolo by treba investovať
Aj keď má Ukrajina bohaté zásoby, ich využitie nie je jednoduché. „Na Ukrajine sa za posledných 30 rokov do prieskumu nerastných surovín investovalo veľmi málo,” upozornil Števko. Zo zhruba 20 000 známych ložísk je len 15 % hodnotených ako vhodných na okamžitú ťažbu podľa medzinárodných štandardov. „Ostatné si vyžadujú ďalší výskum a investície,” dodal.
Ak by sa Ukrajina alebo zahraniční investori rozhodli tieto suroviny ťažiť, proces by mohol trvať 3 až 5 rokov. „Najlepšie preskúmané sú ložiská lítia a berýlia. Ak by do nich vstúpili americkí investori, mohli by byť ťažené už v priebehu niekoľkých rokov,” vysvetlil odborník.
Trump a geopolitická hra o suroviny
Záujem Donalda Trumpa o ukrajinské nerasty vyvolal množstvo otázok. Števko sa však nečuduje, že sa Spojené štáty snažia získať prístup k týmto surovinám. „Ukrajina má najväčšie zásoby lítia a berýlia v Európe. To, že Trumpova administratíva prejavila záujem o ťažbu alebo prieskum, ma vôbec neprekvapuje,” uviedol.
Strategická hodnota týchto surovín je obrovská, najmä preto, že Čína v súčasnosti kontroluje 75 % produkcie prvkov vzácnych zemín na svete. „Práve v decembri minulého roka Čína výrazne znížila vývoz týchto prvkov do USA, čo vyvolalo obavy v americkom priemysle,” pripomenul Števko.
Podľa neho by dohoda medzi USA a Ukrajinou mohla pomôcť Spojeným štátom stať sa konkurencieschopnejšími voči Číne v oblasti technologických surovín. „Toto nie je len ekonomická otázka, ale aj geopolitická hra. USA potrebujú alternatívne zdroje týchto materiálov a Ukrajina ich môže poskytnúť,” dodal.
Je Grónsko ďalší cieľ USA?
Števko okomentoval aj Trumpov záujem o Grónsko, ktorý vyvolal kontroverzie už v minulosti. Števko objasnil, že okrem bezpečnostných dôvodov je Grónsko dôležité aj z hľadiska nerastných surovín. „Podľa odhadov sa v Grónsku nachádza 15 – 20 % svetových zásob prvkov vzácnych zemín,” povedal.
Aj v prípade Grónska teda platí, že by mohlo zohrávať kľúčovú úlohu v snahe USA o zníženie závislosti od čínskych dodávok strategických materiálov.