Doma ho vyhlásili za mŕtveho a chystali pohreb. Zranený ukrajinský vojak sa tri dni plazil cez front a mínové pole
Ukrajinský vojak s prezývkou Chochol sa stal hrdinom príbehu, ktorý pripomína filmový scenár. Tri dni a dve noci bol sám, zranený a obklopený nepriateľmi, no nakoniec sa mu podarilo nájsť cestu späť. Doma už jeho manželke povedali, že je mŕtvy a jeho jednotka chystala pohreb.
Chochol je členom ukrajinskej vojenskej spravodajskej jednotky Artan. Jeho neuveriteľný príbeh prežitia opísal portál The Kyiv Post.
Osudové zlyhanie navigácie
Jeho čata bola v boji obkľúčená a dostala príkaz preraziť nepriateľský kordón. Skupine sa podarilo zachrániť svojich spolubojovníkov, no ich vlastný ústup bol mimoriadne nebezpečný. Drony, ktoré ich kryli, museli stiahnuť a ich prístroje na nočné videnie prestali fungovať.
V hustej tme prehliadli bezpečnú trasu a nevedomky vstúpili na nepriateľské územie. „Bol som tam ja, päť nepriateľských zajatcov a dvaja moji muži. Nepozorovane sme prešli okolo dvoch nepriateľských pozícií a kráčali sme asi 300 metrov, kým nás zastavili,“ opisuje Chochol.
Ruskí vojaci od nich požadovali heslo. „Zmätene sme odpovedali, Rusi zaváhali, ale po chvíli si obe strany uvedomili, čo sa deje. Ozvala sa streľba a nastal chaos,“ spomína vojak.
Nepriateľská paľba zabila zajatcov, granáty začali dopadať na jeho pozíciu a on nemal kam ustúpiť. „Utekal som do poľa, asi sedemdesiat, možno sto metrov. Potom neďaleko mňa dopadol granát a všetko bolo čierne,“ opisuje chvíľu, keď stratil vedomie.
Keď sa prebral, zistil, že nepriateľ nepostupuje jeho smerom. Až neskôr si uvedomil, že pole, na ktorom sa nachádza, je zamínované.
Tri dni boja o prežitie
Nasledoval trojdňový boj o prežitie. Chochol uviazol medzi nepriateľskými líniami, pohyboval sa len v krátkych intervaloch medzi prestrelkami. „Orientoval som sa podľa zvuku - počúval som delá a snažil sa zistiť, ktorým smerom mám ísť,“ vysvetľuje.
Zranený, hladný a dehydrovaný začínal mať halucinácie. „Videl som svoju ženu, ako mi hovorí, aby som sa nevzdával,“ priznal. Medzitým už jeho rodine oznámili jeho smrť.
Na tretí deň dorazil na cintorín, kde konečne našiel štyri vlašské orechy a trochu vody. To mu dodalo silu pokračovať. Potom zbadal bunker s vojakmi, no nevedel, či sú to nepriatelia alebo Ukrajinci, píše CNN Prima News.
Návrat domov
So zbraňou sa priblížil k bunkru. „Trvalo mi len niekoľko sekúnd, kým som začal strieľať. Ale potom som cez vysielačku počul, ako hovoria ukrajinsky a koordinujú mínometné údery. Uvedomil som si, že sú naši,“ opisuje.
Ukrajinskí vojaci mu dali jedlo a vodu, no na bezpečné miesto ho mohli odviezť až o štyri kilometre ďalej, pričom počas cesty by boli neustále pod paľbou. Chochol mal dve možnosti: čakať alebo riskovať cestu. Vybral si druhú možnosť.
Keď sa mu podarilo nadviazať kontakt s velením, nikto nemohol uveriť, že je stále nažive.
Po návrate do tábora ako prvej zavolaj svojej manželke. „Je mi ľúto, že mi trvalo tak dlho, kým som sa doplazil späť,“ povedal jej do telefónu.
