Macron o rozšírení jadrového dáždnika v Európe: Diskusia sa začne, no konečné slovo bude mať Francúzsko
Paríž otvorí diskusiu o rozšírení francúzskeho jadrového dáždnika na európskych partnerov, uviedol v stredu francúzsky prezident Emmanuel Macron v televíznom prejave k národu.
Dodal, že konečné rozhodnutie o použití jadrových zbraní zostane výlučne v rukách francúzskej hlavy štátu.
„Chcem veriť, že USA zostanú na našej strane, ale musíme byť pripravení aj na možnosť, že to tak nebude,“ povedal Macron.
Prezident ďalej informoval, že chce otvoriť diskusiu o ochrane spojencov z európskeho kontinentu francúzskymi jadrovými zbraňami, ktoré od roku 1964 „vždy zohrávali rolu pri zachovávaní mieru a bezpečnosti v Európe“.
Spresnil, že s týmto návrhom prichádza v reakcii na výzvu budúceho nemeckého kancelára Friedricha Merza, a zdôvodnil ho zvýšením bezpečnostných rizík v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.
Británia je spolu s Francúzskom jedinou európskou krajinou, ktorá vlastní jadrové zbrane. Jadrové odstrašenie Francúzska je založené na vzdušných a námorných silách, pričom stíhačky Rafale a jadrové ponorky sú schopné kedykoľvek zasiahnuť na príkaz hlavy štátu.
Odstrašovanie vyvinul na začiatku studenej vojny bývalý francúzsky prezident Charles de Gaulle.
Pozrite si rozhovor, kde odborník vysvetľuje kľúčové odkazy francúzskeho prezidenta:
Samit aj stretnutie veliteľov
Macron reagoval na správy amerických médií, že prezident Trump sa v utorok večer rozhodol pozastaviť vojenskú pomoc Ukrajine, kým ho Kyjev nepresvedčí o svojej ochote rokovať o mieri.
Kroky novej americkej administratívy voči Ukrajine, ktorá už viac ako tri roky odoláva ruskej agresii, vyvolali u európskych členov NATO otázky o miere odhodlania súčasnej americkej administratívy podieľať sa v prípade potreby na zaistení európskej bezpečnosti.
Touto otázkou, o ktorej niektorí európski prezidenti a premiéri rokovali už v nedeľu v Londýne, sa bude zaoberať aj mimoriadny samit Európskej únie vo štvrtok v Bruseli.
Budúci týždeň v Paríži sa tiež stretnú náčelníci generálnych štábov krajín, ktoré sú pripravené prevziať zodpovednosť za garantovanie budúceho mieru na Ukrajine.
Ruská agresivita nepozná hranice, varuje
Kyjev sa už tri roky bráni pred agresiou Ruska, ktoré koncom februára 2022 napadlo Ukrajinu. Podľa Macrona „ruská hrozba existuje a znepokojuje nás“.
Francúzsky prezident vyzdvihol mierový plán pripravený s Ukrajinou a niekoľkými ďalšími európskymi partnermi. „Chcem veriť, že Spojené štáty budú stáť pri nás, ale musíme byť pripravení, ak to tak nebude,“ povedal Macron.
„Mier nemôže byť kapituláciou Ukrajiny. Nemôže byť jej kolapsom a nedá sa ani zamieňať za prímerie, ktoré by bolo príliš krehké,“ uviedol Macron po tom, ako Washington pozastavil dodávky vojenského materiálu a spravodajských informácií do Kyjeva a ako došlo ku kontaktom medzi USA a Ruskom bez účasti Ukrajiny a Európy.
Pripomenul, že Rusko začalo inváziu na Ukrajinu už v roku 2014 a potom nedodržalo dohodu o prímerí podpísanú v Minsku. Označil to za precedens, ktorý je dôkazom, že „dnes už nemôžeme veriť Rusku na slovo“.
„Ukrajina má právo na mier a bezpečnosť pre seba a je to v našom záujme a v záujme bezpečnosti európskeho kontinentu,“ vyhlásil Macron a dodal, že Francúzsko preto v záujme dosiahnutia mieru spolupracuje s Britániou, Nemeckom a ďalšími európskymi krajinami.
Macron vyslovil predpoklad, že mier na Ukrajine si možno bude vyžadovať nasadenie európskych jednotiek. Objasnil, že nepôjdu bojovať na frontovú líniu, ale „budú tam po podpísaní mieru, aby zabezpečili jeho dodržiavanie“.
Francúzsky prezident zdôraznil, že mier v Európe už nie je garantovaný, lebo Rusko zmenilo ukrajinský konflikt na globálny „táto jeho agresivita nepozná hranice“.
Upozornil, že Rusko pokračuje v posilňovaní svojej armády - do roku 2030 chce mať o 300 000 vojakov viac a vo výzbroji ďalších 3 000 tankov a 300 bojových lietadiel. Podľa Macrona je vzhľadom na to ťažko uveriť, že sa súčasné Rusko zastaví na Ukrajine. „Rusko sa stalo... hrozbou pre Francúzsko a Európu,“ povedal Macron.
„Tvárou v tvár tomuto nebezpečnému svetu by bolo šialenstvom zostať divákom,“ varoval.
Obchodná vojna USA
Francúzsky prezident uviedol, že je potrebné pripraviť sa na to, že Spojené štáty sa rozhodnú zaviesť clá na európsky tovar, ako to už urobili v prípade Kanady a Mexika. „Toto rozhodnutie, nepochopiteľné pre americkú aj našu ekonomiku, bude mať dôsledky pre niektoré naše odvetvia,“ varoval Macron.
Koncom februára na prvom zasadnutí svojej administratívy Trump uviedol, že USA čoskoro oznámia zavedenie ciel na dovoz z Európskej únie vo výške 25 %.
Trump opakovane vyhlásil, že podľa neho európske krajiny nespravodlivo vyvážajú do USA viac, ako dovážajú, pričom rozdiel predstavuje 300 miliárd dolárov (približne 280 miliárd eur).
Európska komisia na druhej strane tvrdí, že obchodný prebytok je len približne polovičný, ak sa počíta len tovar, a Brusel tvrdí, že je to len 50 miliárd (približne 47 miliárd eur), ak sa zahrnú aj služby.
Washington zaviedol dodatočné 10 % clo na dovoz tovaru z Číny a 25 % clo na Kanadu a Mexiko.
Americký prezident uviedol, že buď budú zavedené clá na výrobky z krajín EÚ, alebo bude požadovať, aby tieto krajiny nakupovali viac ropy a plynu od Spojených štátov.