Zelenského po roztržke nepodporili iba Fico a Orbán. Klus: Trump chce byť mierotvorcom, no mier garantovať nechce
Stretnutie Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského v Bielom dome prinieslo viac otázok, než odpovedí. Napätie medzi lídrami bolo evidentné a rokovania skončili bez zásadného výsledku. O dôsledkoch tohto stretnutia, ako aj o samite západných lídrov v Londýne, sme hovorili s bývalým štátnym tajomníkom zahraničných vecí Martinom Klusom.
Nezvyčajná situácia v Oválnej pracovni
Bývalý štátny tajomník označil dianie v Bielom dome za mimoriadne znepokojujúce.
„Takéto vystúpenia, aj napriek tomu, že vieme, aký štýl majú, či už prezident Trump, alebo prezident Zelenskyj, neposilňujú dôveru v to, že by sme sa vedeli v tejto veci pohnúť diplomaticky,“ uviedol. Poukázal na to, že hoci bola dohoda pripravená, existujú špekulácie, že ani jedna zo strán v skutočnosti nemala v úmysle ju podpísať.
Zelenskyj bol v Bielom dome de facto osamotený, teda v zložení traja proti jednému (pozn. red. - konfrontovaný bol Trumpom, viceprezidentom J. D. Vanceom a ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom). Tento nezvyčajný formát rokovania podľa Klusa takisto vyvoláva otázky.
„Je to absolútne nezvyčajné a veľmi sa čudujem, že prezident Zelenskyj súhlasil s takýmto formátom,“ skonštatoval Klus.
Príčiny konfliktu a tvrdá rétorika
Napätie medzi oboma lídrami bolo badateľné už pred samotným rokovaním. Trump označil Zelenského za „diktátora“, ktorý už podľa neho „nie je legitímne na čele Ukrajiny“, zatiaľ čo Zelenskyj hovoril o Trumpovi ako o človeku „v bubline ruskej propagandy“.
Do napätej atmosféry sa zapojil aj viceprezident Vance, ktorý otvorene označil ukrajinského lídra za „nevďačníka“.
Podľa Klusa však takýto prístup nevedie k pozitívnemu výsledku: „Donald Trump má možno dojem, že ponížením svojich partnerov lepšie vyjedná nejaké obchodné podmienky, ako bol na to zvyknutý v biznise. Ale v politike to, bohužiaľ, takto nefunguje.“
Pozrite si celý záznam stretnutia Trumpa a Zelenského v Oválnej pracovni:
Budúcnosť americko-ukrajinských vzťahov
Otvorená roztržka medzi Trumpom a Zelenským vyvoláva otázky o ďalšom smerovaní americko-ukrajinských vzťahov. Hoci Trump deklaruje, že jeho cieľom je čo najskôr ukončiť vojenský konflikt, jeho kroky naznačujú neochotu poskytovať Ukrajine jasné bezpečnostné záruky.
Odborník upozornil na to, že „USA chcú byť mierotvorcom, ale samotný mier garantovať nechcú“ a vyjadril obavy, že Trump sa pri rokovaniach s Ruskom snaží Ukrajinu obísť.
„Vy sa chcete stretnúť s Vladimirom Putinom, ale nás ste na to stretnutie zatiaľ nepozvali,“ pripomenul s tým, že Zelenskyj Trumpovi vyčítal, že sa stretol s Putinom, ale Ukrajinu na rokovanie nepozval.
Napriek súčasnej patovej situácii Klus očakáva, že rokovania medzi USA a Ukrajinou budú musieť pokračovať: „USA, či už sa to Európe alebo Ukrajine páči, sú zásadné pre pomoc v tomto konflikte. Takéto stretnutia sa ešte nevyhnutne budú musieť uskutočniť, avšak predpokladám, že už budú ďaleko dôkladnejšie pripravené.“
Klus upozorňuje, že vyjadrenia v Bielom dome „nielenže môžu, ale aj majú“ vplyv na európsku jednotu. „Videli sme to v podstate v okamžitých reakciách európskych lídrov, ktoré podporili Zelenského s výnimkou dvoch. Mám na mysli Viktora Orbána a Roberta Fica, ktorí sa v tomto prípade postavili na opačnú stranu,“ uviedol Klus.
Riziko rozdelenia v EÚ
Blížiaci sa samit Európskej únie môže podľa Klusa definitívne potvrdiť rozdelenie v otázke ďalšej pomoci Ukrajine.
Tento vývoj by mohol predstavovať zásadný problém nielen pre koordináciu európskych sankcií voči Rusku, ale aj pre pokračovanie vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine. Klus zároveň upozornil, že USA postupne ustupujú zo svojej aktívnej vojenskej a politickej podpory Kyjevu, čo znamená, že „Európania si naozaj musia urobiť vlastnú domácu úlohu.“
Napriek izolácii Maďarska a Slovenska v diplomatických kruhoch EÚ bude podľa Klusa nakoniec ich podpora nevyhnutná. „Na konci dňa, pokiaľ to má byť celoeurópske riešenie, budú potrebovať ich súhlas a to potom už nebude vôbec jednoduché dosiahnuť.“