Mars mal jazerá aj rieky, nezmizli tak dávno, domnievajú sa vedci. Dôkazy sa skrývali v ikonickej červenej farbe
Mars, známy svojou charakteristickou červenou farbou, môže skrývať viac dôkazov o svojej „vodnej“ minulosti, než sa doteraz predpokladalo. Nová štúdia vedcov naznačuje, že červený odtieň planéty nie je spôsobený suchým minerálom hematitom, ale skôr ferihydritom – minerálom, ktorý vzniká v prítomnosti vody.
Tento objav mení pohľad na históriu Marsu, jeho klímu a potenciál pre život. Štúdia vyšla v prestížnom magazíne Nature Communications, bližšie o nej informoval spravodajský web CNN.
„Mars je stále červená planéta. Lenže naša predstava o tom, prečo je červený, sa úplne zmenila,“ vysvetlil pointu nového výskumu pre CNN hlavný autor štúdie Adomas Valantinas, planetárny vedec z Brownovej univerzity v americkom štáte Rhode Island.
Doteraz sa predpokladalo, že Mars získal svoju farbu postupným oxidovaním železa v horninách, pričom sa vytvoril hematit, hlavná zložka železnej rudy na Zemi. Tento proces je považovaný za „suchý“, keďže mal prebiehať miliardy rokov po tom, čo Mars prišiel o svoje rieky a jazerá.
Do vzorca treba pridať vodu
Vedci však v štúdii kombinovali dáta zo štyroch orbitálnych misií a troch marťanských roverov (robotických prieskumných vozidiel, pozn. red.) a vytvorili presný model marťanského prachu na Zemi.
V laboratóriu syntetizovali vzorky s rôznymi druhmi oxidov železa, ktoré následne rozdrvili na zrná o veľkosti porovnateľnej s marťanským prachom. Po analýze zistili, že ferihydrit, minerál obsahujúci vodu, sa v prachu nachádza vo väčšej miere, než sa predpokladalo.
Táto skutočnosť naznačuje, že Mars získal svoju charakteristickú farbu už v období, keď na ňom bola prítomná voda, a nie až po jej ústupe.
Mars vedcov fascinoval už od nepamäti a vždy bol vo väčšej či menšej miere považovaný za planétu, ktorá by, podobne ako Zem, mohla podporovať život. Nové dôkazy tejto teórii len „hrajú do karát“, keďže naznačujú, že voda v kvapalnom stave mohla byť na červenej planéte omnoho dlhšie a vo väčšom množstve, než sa predpokladalo.
Už sú to miliardy rokov
Ferihydrit sa na Zemi bežne vyskytuje v pôdach, ktoré boli vystavené pôsobeniu vody, napríklad v oblastiach so sezónnym topením snehu alebo v jazerách.
Dôkazy o ferihydrite sa už našli aj v oblasti Galeovho krátera, ktorý skúma rover Curiosity. Práve v tomto kráteri sa podľa predpokladov kedysi nachádzalo jazero, ktoré mohlo poskytovať priaznivé podmienky pre mikrobiálny život.
Vedci predpokladajú, že ferihydrit na Marse vznikol pred približne 3 miliardami rokov, teda zhruba v čase, keď sa aj na Zemi objavovali prvé známky mikroskopického života. Na Marse sa tak zrejme dialo v období silnej vulkanickej činnosti. Erupcie mohli roztápať ľad a vytvárať krátkodobé jazerá a rieky, v ktorých sa minerál vytvoril.
Návrat na Zem
Hoci nový výskum poskytuje dôležité dôkazy o skutočnej minulosti Marsu, vedci stále potrebujú ďalšie údaje, aby mohli definitívne potvrdiť svoje závery. Kľúčovým krokom bude prinesenie vzoriek marťanského prachu na Zem, kde budú môcť byť podrobené detailnej analýze.
Práve to je cieľom misie Mars Sample Return, na ktorej spolupracujú NASA a Európska vesmírna agentúra (ESA). Ak všetko pôjde podľa plánu, prvé vzorky z Marsu by sa mohli dostať na Zem začiatkom 30. rokov tohto storočia.
Podrobné laboratórne testy týchto vzoriek pomôžu určiť presné množstvo ferihydritu v marťanskom prachu a poskytnú dôležité informácie o tom, ako dlho sa voda na Marse udržala.
Hoci objav ferihydritu priniesol nové poznatky o minulosti Marsu, zároveň otvoril ďalšie otázky. Vedci stále nevedia, odkiaľ presne tento minerál pochádza a aké chemické zloženie mala marťanská atmosféra v čase jeho vzniku.
Najlepší spôsob, ako túto hádanku vyriešiť, je analyzovať prachové vzorky priamo na Zemi. Ak sa to podarí, vedci budú môcť presnejšie určiť, kedy Mars prišiel o svoju vodu – a či v nej mohol niekedy existovať život.