Zabudnutí predátori sa vracajú do Európy. Ako sme pripravení na spolunažívanie s veľkými šelmami?
Veľké európske šelmy zažívajú pozoruhodný zvrat osudu. Po desiatkach tisíc rokov prenasledovania, ktoré vyhubilo šabľozubé tigre, hyeny a jaskynné levy, sa podľa spravodajského portálu The Guardian počet predátorov na kontinente začal nedávno zvyšovať.
V celej kontinentálnej Európe sa vďaka ochranným opatreniam, ktoré boli zavedené pred desaťročiami, výrazne zvýšil počet medveďov, vlkov, rysov a rosomákov. Európa je v súčasnosti domovom približne 20 500 medveďov hnedých, čo je od roku 2016 nárast o 17 %, zatiaľ čo počet rysov sa zvýšil o 12 % na 9 400 jedincov.
Kontinent je teraz domovom 1 300 rosomákov sibírskych, čo predstavuje nárast o 16 percent, a pozoruhodné je, že populácia voľne žijúcich vlkov v Európe stúpla o 35 percent na 23 000 jedincov, uviedol The Guardian. Lepšie sa darilo len šakalovi obyčajnému. Jeho populácia, ktorá sa sústreďuje v južnej Európe, je teraz asi 150 000 jedincov, čo je 46-percentný nárast oproti roku 2016.
Záchrana kriticky ohrozených druhov
Zvieratá, ktoré sa kedysi lovili ako škodcovia, zatiaľ čo sa ich biotop menil na poľnohospodársku pôdu, sa vracajú späť. Po celej Európe je opäť počuť zavýjanie vlka, vrčanie medveďa a zvuky, ako sa predierajú lesmi a preháňajú po pláňach.
Rys španielsky zaznamenal v tomto storočí najvýznamnejší návrat medzi kontinentálne šelmy. Pred 25 rokmi žilo v ich poslednej bašte v južnom Španielsku menej ako 100 týchto mačkovitých šeliem. Rys španielsky, menší a pestrejší príbuzný rysa, bol najohrozenejšou mačkovitou šelmou na svete. Teraz sa jeho štatút zmenil z „kriticky ohrozeného“ na „zraniteľný“, keďže jeho počet prudko stúpol.
Záchrana rysa si však vyžiadala významné politické opatrenia a investície. Andalúzia musela prijať zákony, ktoré zakazujú majiteľom pozemkov nastražiť pasce. Štát spustil rozsiahlu propagačnú kampaň s cieľom presvedčiť vlastníkov poľovných pozemkov, aby vnímali rysa ako prínos pre ekosystém, a nie ako škodcu.
Ochrana rysov vyvolala konflikty s farmármi
Počiatočné výdavky na financovanie ochrany rysa predstavovali 33 miliónov eur. Nasledovali ďalšie investície do prác na opätovnom vysadení rysa do ďalších oblastí Španielska a Portugalska, pričom väčšinu finančných prostriedkov poskytla EÚ.
Je to pozoruhodný a povzbudzujúci príbeh, hoci zároveň vyvoláva množstvo kontroverzných otázok, ktoré sa stanú jednou z tém tohtotýždňovej konferencie OSN o biodiverzite v Ríme, uviedol The Guardian.
Ako bude Európa žiť s rastúcou populáciou vlkov, medveďov a rysov? Ako sa budú miestnym obyvateľom náležite kompenzovať škody spôsobené predátormi, ktoré útočia na stáda oviec, kôz alebo sobov? A kto by mal tieto náhrady platiť? To sú kľúčové otázky, pretože návrat európskych šeliem môže na jednej strane potešiť milovníkov divej prírody, ale na druhej strane hrozí ostrými spormi medzi ochranármi a miestnymi obyvateľmi.
Pred dvoma rokmi poľovníci zastrelili vo Švédsku 54 vlkov, čo vyvolalo hnev ochrancov prírody a spokojnosť miestnych poľnohospodárov, ktorí tieto šelmy považovali za hrozbu pre svoje živobytie. Pred rímskym samitom o biodiverzite sa však jedna skupina vedcov pýta: kto sú miestni obyvatelia?
Bez jasného pôvodu
Skupina pod vedením Hanny Petterssonovej z York University tvrdí, že v Európe je znepokojujúce, že nie je jasné, kto je „miestny“, a toto zlyhanie vedie k „zavádzaniu nespravodlivých a neúčinných stratégií na riešenie problému šeliem“.
Je to v podstate európsky problém. V iných častiach sveta majú pôvodní obyvatelia osobitné práva a ochranu. V Európe však žije len jeden pôvodný národ: Sámovia, ktorí obývajú územie rozprestierajúce sa na území Švédska, Nórska, Fínska a Ruska, dodal The Guardian.
„Na zvyšku kontinentu môže byť pôvodným obyvateľstvom prakticky ktokoľvek, čo sťažuje pochopenie toho, s kým treba spolupracovať pri vytváraní mechanizmov spolužitia,“ napísala Petterssonová a jej tím v článku, ktorý bol tento mesiac uverejnený v časopise People and Nature.
Pyreneje, Taliansko aj Škandinávia
Medzi najproblematickejšie miesta patria Pyreneje, kde sa šíria medvede, vlky v Taliansku a rosomáky v Škandinávii.
„V minulosti sme žili s vysokým počtom týchto šeliem, ale vtedy sa verilo, že ich možno udržať na uzde násilím a strachom. Teraz to už nemôžeme robiť. Nemôžete len tak vyjsť von a zastreliť medveďa alebo vlka, inak vám hrozí pokuta alebo väzenie,“ povedal Pettersson.
Podľa nej bude potrebné nájsť spravodlivú a vyváženú politiku, ako sa vysporiadať so šelmami na konkrétnych miestach. Systém, ktorý zveličuje škody spôsobené predátormi, môže viesť k zbytočnému a kontroverznému vybíjaniu, zatiaľ čo systém, ktorý tento problém bagatelizuje, spôsobí miestnym obyvateľom nespravodlivé ťažkosti tým, že im zabráni získať kompenzáciu, ktorú si zaslúžia za škody spôsobené predátormi.
„Musíme nájsť spôsob, ako skombinovať skutočné miestne poznatky s vedeckými poznatkami,“ povedal Pettersson pre The Guardian. „To sa nám však zatiaľ nedarí.“