Stretnutie konzervatívcov a Trumpových priaznivcov. Čo je konferencia CPAC, na ktorú ide Fico?
Premiér Robert Fico „rozsekol“ koaličnú krízu a ďalším bodom v jeho programe je vycestovanie do Washingtonu DC. Nejde však na oficiálnu návštevu Bieleho domu, ako to bolo v prípade politických predstaviteľov Slovenska viackrát v minulosti.
Na CPAC vystupujú aj zahraniční lídri spájaní s autoritárskymi tendenciami, ako Viktor Orbán, maďarský premiér presadzujúci nacionálno-konzervatívnu politiku, či Nigel Farage, britský politik stojaci za brexitom. Konferencia sa takisto organizuje aj na „vysunutých pracoviskách“ v iných krajinách. V máji ju plánuje zastrešovať Maďarsko, predošle sa konala v Argentíne.
V minulosti na podujatí rečnili aj predstavitelia španielskej krajne pravicovej strany Vox alebo argentínsky prezident Javier Milei, ktorý sa prezentuje ako odporca štátu a sociálnych programov.
Program konferencie často obsahuje témy ako „boj proti globalistom“, „obrana kresťanských hodnôt“ či „hrozba imigrácie“. Rečníci opakovane spochybňujú demokraciu, varujú pred „kultúrnou degeneráciou“ a šíria konšpiračné teórie o voľbách, médiách či migrácii.
Trumpov kult
Pre Trumpa má CPAC zásadný strategický význam. Od jeho prvého vystúpenia na konferencii v roku 2011 sa postupne stal jej dominantnou postavou a dnes je prakticky nemožné oddeliť CPAC od jeho politického hnutia. Konferencia mu poskytuje priestor na budovanie kultu osobnosti – účastníci ho oslavujú, nosia oblečenie s jeho podobizňou a mnohí v ňom vidia poslednú nádej pre Ameriku.
Trump využíva CPAC na mobilizáciu svojich voličov, šírenie myšlienky, že voľby v roku 2020 mu boli „ukradnuté“, a na vykresľovanie svojich odporcov ako „nepriateľov národa“.
Pravidelne tu vystupuje s agresívnou a bojovnou rétorikou, pričom často sľubuje odvetu voči politickým oponentom. V roku 2023 napríklad prehlásil: „Som vaša odplata.“
Čo hovoria kritici
CPAC čelí kritike odborníkov nielen pre svoj extrémistický obsah, ale aj preto, že čoraz viac posúva Republikánsku stranu do radikálnych vôd.
Kedysi širokospektrálna platforma konzervatívcov sa dnes zredukovala na zhromaždenie verných Trumpových priaznivcov, ktorí odmietajú akúkoľvek vnútrostranícku opozíciu. Umiernení republikáni ako Liz Cheney, Mitch McConnell či Mike Pence sú na CPAC prakticky nežiaduci, zatiaľ čo osobnosti s krajne pravicovými názormi sú vítané.
„Je to extrémistický úlet, ktorý si zachoval túto vlastnosť, ale prevzal politickú moc v Spojených štátoch. Podľa akejkoľvek rozumnej definície sa pozeráte na zhromaždenie fašistov, politických extrémistov, ktorí spájajú – fúziu mládežníckeho krídla, kresťanských nacionalistov a katolíckych Maga extrémistov,“ hovorí politický stratég a bývalý volebný poradca Georgea W. Busha a Johna McCaina Steve Schmidt.
Okrem toho sa na konferencii šíria konšpirácie a dezinformácie, čo z nej robí platformu, ktorá polarizuje spoločnosť a prehlbuje politické napätie v USA. V kombinácii s Trumpovou rétorikou o „znepriatelených médiách“, „skorumpovanej vláde“ a „nelegitímnych voľbách“ sa CPAC stáva nástrojom pre šírenie nedôvery voči demokratickému systému.
V súčasnosti je CPAC viac než len politická konferencia – je to symbol posunu americkej pravice smerom k populizmu, nacionalizmu a extrémizmu. Pre Trumpových stúpencov predstavuje miesto, kde sa môžu utvrdiť vo svojej viere v to, že ich líder je jediný, kto dokáže „zachrániť Ameriku“.
Aj v minulosti účasť jednotlivcov na konferencii vyvolala kritiku. Napriek tomu organizátori odmietli tvrdenia o účasti extrémistov, informuje The Times of Israel.
Príde ľavičiar na konferenciu...
Ficova účasť na pravicovej až krajne pravicovej konferencii je prekvapivá aj z politologického hľadiska. Väčšinu svojej kariéry sa totiž premiér profiloval ako ľavičiar a sociálny demokrat. Termín sociálna demokracia sa takisto dodnes nachádza v názve Ficovej strany Smer-SD.
Premiér je tiež bývalým členom komunistickej strany a svoje politické pôsobenie začínal v bývalej Strane demokratickej ľavice (SDĽ). Medzi spoluzakladateľmi Smeru boli viacerí ľavicoví intelektuáli, napríklad Boris Zala.
K ľavicovému odkazu sa tiež dodnes hlásia niektorí členovia Smeru. Výrazným príkladom je poslanec Európskeho parlamentu Ľuboš Blaha (Smer-SD/nezaradený), ktorý sa na stretnutiach s voličmi často zdraví frázou „Česť práci!“, ktorá bola typická počas komunistického režimu.
Pozrite si, ako Trumpove doterajšie pôsobenie zhodnotil analytik Ivan Godársky: