Stres ohrozuje spermie. Trauma z detstva môže poznačiť pohlavné bunky mužov a ovplyvniť ich potomkov
Vysoká miera stresu v detstve môže zmenou expresie epigenetických markerov poznačiť spermie mužov a ovplyvniť tak ich deti, uvádza nová štúdia. Informovala o tom správa vedeckého žurnálu Molecular Psychiatry a servera Live Science.

Vplyv traumy na spermie
Novú štúdiu zverejnenú 3. januára vo vedeckom žurnále Molecular Psychiatry vypracoval medzinárodný tím vedcov pôsobiacich na univerzitách vo Fínsku, Dánsku a Francúzsku. Vedci skúmali epigenetiku mužských pohlavných buniek mužov vystavených v detstve vysokej miere stresu.
Epigenetika je vedecký odbor a poddruh genetiky, študuje mechanizmy regulujúce expresiu (prejavovanie sa) génov. Zmena expresie génov neznamená zmenu DNA, iba zmenu ich čítania. Ak je gén aktívny (zapnutý), ovplyvňuje tvorbu proteínov a molekúl, ak je neaktívny (vypnutý), nemá na ich tvorbu žiadny vplyv, hoci je v DNA prítomný.
„Chápanie dedičnosti prostredníctvom DNA je jedným z najdôležitejších prvkov nášho chápania biológie. Tento výskum teraz spochybňuje, či máme úplné informácie,“ uviedol pre Live Science Dr. Jetro Tuulari z Katedry klinickej medicíny fínskej Univerzity v Turku.
Skúmali DNA aj RNA
Autori novej štúdie skúmali spermie 58 mužov–otcov a zameriavali sa na dva typy epigenetických markerov – metyláciu DNA a malú nekódujúcu RNA.
Metylácia DNA je chemická reakcia, ktorá na DNA pridá značku. Telo ju môže pochopiť ako signál zmeniť spôsob jeho čítania a gén môže napríklad vypnúť. Malá nekódujúca RNA má podobný vplyv, no namiesto označovania molekuly DNA mení spôsob čítania RNA. Tá zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe proteínov v bunkách – prenáša genetické informácie a ribozómy ich prekladajú do rôznych proteínov potrebných na chod bunkových procesov.
Nobelova cena za medicínu v rukách genetikov. Získali ju americkí vedci Victor Ambros a Gary Ruvkun za objav mikroRNA

Účastníci sa do štúdie zapojili prostredníctvom inej štúdie Univerzity v Turku skúmajúcej u viac než 4 000 rodín vplyv environmentálnych i genetických faktorov s potenciálom ovplyvniť vývoj detí. Väčšina jej účastníkov mala 35 až 45 rokov.
Na meranie stresu v detstve vedci použili Stupnicu traumy a disasociácie (TADS) – etablovaný dotazník, ktorý ľuďom kladie otázky nielen o spomienkach na emocionálne a fyzické zanedbávanie, ale aj na emocionálne, fyzické a sexuálne zneužívanie. Dosiahnuté skóre malo tri kategórie: nízku (menej ako 11 bodov), strednú (11 až 39 bodov) a vysokú (40 a viac bodov). Nízke skóre znamenalo relatívne málo spomienok na stresory z detstva, vysoké skóre znamenalo veľké množstvo takýchto spomienok.
Svetový objav slovenských lekárov. Tento prístroj zlepší život pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním

Stres ovplyvňuje epigenetický profil spermií
Analýza odhalila, že spermie mužov s vysokým skóre mali iný epigenetický profil ako spermie mužov s nízkym skóre. Zostalo to tak aj po zohľadnení ďalších faktorov ako je požívanie alkoholu alebo fajčenie, ktoré epigenóm tiež ovplyvňujú.
Tuulari považuje odhalenie spojení medzi stresormi a epigenetikou za "absolútne fascinujúce", pretože muži im boli vystavení v raných fázach života. Dokazuje to perzistenciu epigenetických zmien aj napriek tomu, že stresory sa odohrali pred niekoľkými desiatkami rokov.
Vedci však upozorňujú, že táto oblasť výskumu je ešte stále v plienkach a že epigenetické zmeny sa nemusia automaticky preniesť z rodičov na deti. Prenos bol zatiaľ potvrdený iba u červov a myší a vedci intenzívne pracujú na zodpovedaní otázky, či je možný aj u ľudí, dodáva Tuulari. Zároveň podľa neho nie je jasné, či by pozorované zmeny mali pozitívny, negatívny alebo neutrálny účinok. Štúdiu by bolo podľa jej autorov prínosné zopakovať na väčšom počte účastníkov.
Pozrite si reportáž z 5. októbra 2024 o chronickom strese: