Ako vníma koaličnú krízu Radičová a z čoho ju mrazí? Migaľovcov a huliakovcov nazvala "fejkovými" rebelmi
Vyjednávania sú v plnom prúde, ale verejnosť stále čaká na definitívnu dohodu. O aktuálnom vývoji na politickej scéne sme sa v štúdiu rozprávali s bývalou premiérkou a sociologičkou Ivetou Radičovou.
Spor o moci a mocenských pozíciách
Na úvod relácie Iveta Radičová uviedla, že „vládna kríza v súostroví problémov, ktorým čelí, nie je prekvapujúca“. Prekvapujúce je podľa nej skôr to, o čom vládna kríza je.
„To, čo sledujeme, je rozpor v pozíciách a vo funkciách,“ povedala Radičová, pričom poukázala na siedmich poslancov (poslanci okolo Rudolfa Huliaka a Jána Ferenčáka, pozn. red.), a nazvala ich „fejkovými rebelmi“, ktorí síce „chcú udržať vládu, ale niečo za to chcú“. Dodala, že „nie je toľko rezortov, aby boli všetci uspokojení“.
Koaličnú krízu vníma Radičová ako „spor o moc a mocenské pozície“. Nepredpokladá, že by koalícia nenašla dohodu, „pretože vôľa byť stále pri moci je podstatne silnejšia a podporená tvrdením, že chcú vo vládnutí všetci pokračovať“.
Členovia koalície podľa expremiérky „nešli vládnuť preto, aby predvádzali šachovú partiu, kto na ktorom kresle bude sedieť, ale uchádzali sa o moc preto, aby predviedli, že tie rezorty vedia zodpovedne riadiť a vedia prinášať zmysluplné riešenia“.
Politici podľa nej nemajú ľudí strašiť, vyvolávanie strachu považuje za nástroj pragmatickej a mocenskej politiky.
„Politikovi dávame do rúk vládu, aby hľadala riešenia, aby bol schopný ponúknuť nádej a opatrné, pomalé, ale postupné riešenia a nejaké princípy a hodnoty,“ uviedla Radičová.
Ďalej pokračovala, že ju „mrazí“ z toho, ako si politici posielajú odkazy cez verejné médiá, či z odkazov, ktoré boli v riadkoch otvoreného listu Andreja Danka premiérovi Robertovi Ficovi.
Kritika koalície a rozdelená politika
V Dankovom liste boli podľa nej „vážne konštatovania o nekomunikácii v rámci koalície, a dokonca dištancovania sa Andreja Danka od spôsobu konsolidácie“. Danko je podľa nej ochotný „v okamihu získania nejakých pozícií alebo udržania vládnej koalície dať preč zo stola vecný spor“.
Prívrženci vládnej koalície sú podľa Radičovej vedení „k obrovskej nenávisti, kritikom a oponentom“.
Tvrdenia koalície, že na Slovensku sa chystá prevrat, považuje Radičová za „nonsens a nezmysel“.
„Občania majú právo protestovať. To je jedno zo základných práv, ktoré sprevádza demokraciu,“ uviedla, pričom dodala, že „aj vtedajšia opozícia organizovala mnohé protesty, keď však sú protesty proti nej, tak v nich vidí prevrat“. Považuje to za nerovnaký meter.
„Tragédia našej politickej scény, odkedy sme začali vládnuť sami, je v tom, že nedodržiavame základný princíp pre rozvoj spoločnosti ako-takej a to je istá kontinuita vo vládnutí,“ uviedla.
Každá vláda by podľa nej mala v základných postojoch pokračovať, lebo prvé výsledky sa dostavia o 15 až 20 rokov.
„Keď bude politika postavená na tom, že všetko, čo urobili predchodcovia, potrebujem skritizovať, znegovať a zničiť, pretože staviam bariéru medzi víťazmi a porazenými a robím z nich nenávistné tábory, tak nemáme šancu nikam sa dostať,“ uviedla Radičová. Situáciu prirovnala k „naháňaniu psa za vlastným chvostom, ktorý sa ženie, utrápi na smrť a nikam sa nepohne z miesta“.
Základ sporov a úspešnosti rezortov vidí v tom, „do akej miery nadväzujú na dosiahnuté výsledky, alebo či ich anulujú, škrtnú a dokonca robia veci, ktoré ich poprú“.
