Macronov samit sa odohral bez Slovenska a Česka. Lídri sa zhodli v podstatnej otázke, do obrany má ísť viac peňazí
Účastníci schôdzky v Paríži venovanej situácii okolo Ukrajiny sa zhodli, že Európa musí zvýšiť svoje vojenské schopnosti i výdavky na obranu.
Vyjadrenia lídrov po samite
Podľa agentúry Reuters to uviedol poľský premiér Donald Tusk. Pripustil, že transatlantické vzťahy sa ocitli v novej fáze, vyzval ale na ich zachovanie. Rovnako je dôležité pokračovať v spolupráci v rámci NATO, dodal.
Poľský premiér ešte pred samitom ostro vyzval európskych lídrov, aby podnikli práve tento krok. Podľa neho je súčasný prístup nedostatočný a ohrozuje bezpečnosť kontinentu.
„Opýtam sa dnes premiérov priamo, sú pripravení prijať vážne rozhodnutie?“ povedal Tusk s tým, že Poľsko, ktoré vynakladá na obranu 4,7 percenta HDP, je medzi európskymi krajinami výnimkou. „Toto sa musí zmeniť,“ dodal.
Podľa Tuska je na čase, aby Európa ukázala rozhodnosť a zodpovednosť v otázkach obrany, a prestala sa spoliehať na podporu zvonka.
Európski lídri sa na samite v Paríži tiež zhodli, že Ukrajina potrebuje mier dosiahnutý silou, pričom musí zostať zachovaná jej nezávislosť a územná celistvosť. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa zdôraznili, že Európa sa musí aktívnejšie zapojiť do vojenskej podpory Kyjeva.
„Európa sa plne podieľa na vojenskej pomoci Ukrajine,“ uviedli vo svojom vyhlásení. Zároveň apelovali na posilnenie obranných kapacít a lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi. Podľa nich je nevyhnutné vytvoriť spoľahlivý bezpečnostný rámec, ktorý odradí Rusko od ďalšej agresie.
Britský premiér Keir Starmer po skončení samitu zdôraznil dôležitosť bezpečnostných záruk zo strany USA ako kľúčového faktora pre odradenie Ruska od ďalších útokov. „Bezpečnostná záruka USA je jediným spôsobom, ako účinne odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu,“ vyhlásil Starmer. Uviedol, že je ochotný zvážiť nasadenie britských vojakov ako mierových síl po uzavretí mierovej dohody s Ruskom.
Starmer tiež varoval, že akékoľvek oslabenie podpory pre Ukrajinu by mohlo ohroziť jej šance na dlhodobý mier. „Musíme si uvedomiť novú éru, v ktorej sa nachádzame. Je čas prevziať zodpovednosť za našu bezpečnosť a náš kontinent,“ dodal. Oznámil, že v najbližších dňoch plánuje cestu do Washingtonu, kde sa stretne s Donaldom Trumpom a bude s ním diskutovať o ďalších krokoch na zabezpečenie trvalého mieru na Ukrajine.
Samit sa skončil bez spoločného oficiálneho vyhlásenia, no lídri sa zhodli na potrebe jednotného postupu pri zabezpečení dlhodobej stability a mieru na kontinente.
Na vyslaní vojsk zhoda nie je
Nemecký kancelár Olaf Scholz po dnešnej schôdzke lídrov povedal, že teraz považuje za veľmi nevhodné rokovať o vyslaní vojakov na Ukrajinu.
Ruskom napadnutú krajinu je však podľa neho potrebné ďalej podporovať. Vyslovil sa aj za uvoľnenie dlhových pravidiel tak, aby bolo možné zvyšovať vojenské výdavky. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
Diskusia o vyslaní vojakov z európskych krajín na Ukrajinu je v tejto fáze „absolútne predčasná a nie je na ňu vhodná doba“, povedal dnes Scholz s tým, že táto debata ho „trochu dráždi“.
Nemecké ministerstvo obrany na dnešnej vládnej tlačovej konferencii oznámilo, že ak bude dohodnutý rámec pre mierovú vojenskú misiu, nezostane Berlín stranou. O prípadných počtoch vojakov, ktoré by Nemecko mohlo na Ukrajinu vyslať, hovorca odmietol hovoriť, lebo je podľa neho na takéto debaty príliš skoro.
Scholz sa podľa agentúry Reuters tiež vyslovil za to, aby Európa a Spojené štáty v otázke Ukrajiny postupovali jednotne.
„Nesmie dôjsť k rozdeleniu bezpečnosti a zodpovednosti medzi Európou a USA,“ citoval Reuters zo Scholzovho vyhlásenia po summite v Paríži. „Inými slovami, NATO je založené na tom, že vždy rokujeme spoločne a zdieľame riziká, čím zabezpečujeme našu bezpečnosť. To nesmie byť spochybňované,“ dodal.
Stihli ešte telefonát
Francúzsky prezident Emmanuel Macron schôdzku do Paríža zvolal v reakcii na zámer Spojených štátov rokovať s Ruskom o prímerí na Ukrajine bez Európanov. Bezprostredne pred schôdzkou telefonicky hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Oznámil to podľa agentúr AFP a AP Elyzejský palác, kam medzičasom začali prichádzať pozvaní predstavitelia európskych krajín. K samitu sa vyjadril aj premiér Fico. Tvrdo odsúdil tému umiestnenia cudzích vojsk na území Ukrajiny.
Bližšie informácie o telefonáte Macrona a Trumpa kancelária francúzskeho prezidenta nezverejnila.
Portál Politico dodal, že telefonát trval približne 20 minút a mal byť „úprimný“.
Na Ukrajinu vojakov nepošleme, hovorí premiér
Robert Fico nerozumie, čo najvyšší predstavitelia EÚ robia na stretnutí v Paríži k téme umiestnenia cudzích vojsk na území Ukrajiny. Informuje o tom Tlačový odbor Úradu vlády.
„Ide o agendu, s ktorou EÚ nemá nič spoločné,“ povedal premiér Fico. Zvolil podobné slová ako ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Ten zas o mierových rokovaniach vyhlásil, že nevie, čo by (Európania) pri rokovacom stole robili. "Keď by si k nemu sadali s cieľom vo vojne pokračovať, prečo ich tam pozývať?"
Fico telefonoval s predsedom Európskej rady Antóniom Costom a pýtal sa ho, prečo prijal pozvanie na tento samit, "ktorý sa má zaoberať otázkou účasti cudzích vojsk na území Ukrajiny ako bezpečnostnej garancie pre Ukrajinu po ukončení vojnového konfliktu a odmietnutí členstva tejto krajiny v NATO." Fico považuje účasť najvyšších predstaviteľov EÚ za udalosť, ktorá nenapomáha dôvere vo vnútri EÚ.
Podľa Roberta Fica nemá EÚ oprávnenie prijímať rozhodnutia o účasti cudzích vojsk na území iného štátu. Tvrdí, že toto je možné "len na báze rozhodnutia prijatého v príslušných orgánoch OSN alebo na základe bilaterálnych dohôd Ukrajiny s jednotlivými krajinami ochotnými vyslať na jej územie svoje vojská".
Fico zopakoval svoje postoje. "Po prvé, že nikdy nebude súhlasiť s členstvom Ukrajiny v NATO. Tento jeho postoj je dlhodobý a konzistentný. Po druhé, Slovensko nevyšle na územie Ukrajiny žiadne ozbrojené sily," uviedol premiér.
Je presvedčený, že Západ zneužil vojnu na Ukrajine na oslabenie Ruska, ale táto stratégia podľa neho zlyhala. Dodal, že "verejne a opakovane vyhlásil, že Ukrajina príde o časť svojho územia, nebude v NATO, jej územie budú kontrolovať cudzie armády a ešte jej budú kladené prekážky pri vstupe do EÚ, ktorý Slovensko mimochodom bezpodmienečne podporuje.“
Bez Slovenska a Česka
Neformálne zasadnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron a pozvánku dostali len niektoré európske krajiny. Na stretnutí by sa mali zúčastniť lídri Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny.
Prítomní budú aj predseda Európskej rady António Costa predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a generálny tajomníko NATO Mark Rutte.
„Okrem Poľska nie je žiadna krajina bližšie k vojne," povedal český vládny zdroj pre Le Monde a odsúdil "aroganciu" francúzskeho prezidenta. "Nikto nemá viac ukrajinských utečencov na obyvateľa ako Česká republika a prevádzkujeme jeden z najefektívnejších systémov zásobovania zbraňami," uviedol zdroj.
Exminister zahraničných vecí Ivan Korčok vyzval vládu, aby sa vyjadrila, "či stojí na strane Európy a aj bezpečnosti Slovenska alebo bude tlieskať, keď sa rozhoduje o nás bez nás".
Slovensko podľa neho kráča opačným smerom ako zvyšok Európy. Kritizoval vládnu stranu Smer za ich výroky o mierových rokovaniach. "Podľa Tibora Gašpara je dobre, že EÚ nebude za rokovacím stolom, lebo by zabránila mierovému riešeniu. Niet väčšieho dôkazu, o tom, že politici Smeru nás ťahajú von z EÚ. My už nechceme byť pri ani stole, kde sa rozhoduje o nás. Toto je zrada Slovenska," dodal bývalý minister a člen strany PS.
Výzvy pre bezpečnosť v Európe
Macron stretnutie zorganizoval s cieľom iniciovať konzultácie o situácii na Ukrajine a výzvach pre bezpečnosť v Európe, uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca. Podľa EK a Paríža je možné, že neformálne diskusie budú pokračovať v ďalších formátoch s cieľom spojiť všetkých partnerov, ktorí majú záujem o mier a bezpečnosť v Európe.
Samit bol dohodnutý v krátkom čase počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie v Nemecku. Na nej osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg zaskočil Európu vyhlásením, že na rozhovoroch o ukončení rusko-ukrajinskej vojny nebude mať miesto pri rokovacom stole.
Krajiny EÚ a Ukrajiny sa podľa agentúry DPA obávajú, že Spojené štáty a Rusko sa budú snažiť o mierové riešenie na bilaterálnej úrovni. Trump nedávno hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a podľa svojich slov je odhodlaný ukončiť takmer tri roky trvajúcu vojnu.
USA mieria na rokovania do Saudskej Arábie
Európski lídri v Paríži budú tiež pravdepodobne rokovať o širšej stratégii vo vzťahu k novej administratíve USA po sérii požiadaviek a kritiky zo strany Washingtonu.
Parížske stretnutie sa uskutočňuje v rovnakom týždni, keď sa majú šéf americkej diplomacie Marco Rubio, osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz stretnúť s ruskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii. Za rokovacím stolom nebudú ani zástupcovia Ukrajiny, ani Európania. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým v televízii povedal, že nebude akceptovať žiadne mierové riešenie, na ktorom by sa Ukrajina nezúčastnila.
Európska únia zažila v súvislosti s vojnou Ukrajinou mnoho zásadných momentov. Nasledujúce dni a týždne však podľa portálu Politico môžu určiť nielen budúcnosť vojny na Ukrajiny, ale aj postavenie eurobloku ako mocnosti na svetovej scéne.
Vyjadrenia maďarských a ruských predstaviteľov si môžete prečítať na druhej strane: