Británia, Švédsko a Nemecko by vyslali na Ukrajinu svojich vojakov. Poľsko naopak odmieta armádnu podporu
Britský premiér Keir Starmer uviedol, že je pripravený vyslať na Ukrajinu britských vojakov, ak to bude potrebné. Napísal to v článku pre denník The Telegraph. Podobne sa vyjadrilo Švédsko, ktoré vyslanie svojich vojakov po nastolení mieru "nevylučuje". Aj Nemecko je pripravené podieľať sa na prípadnej mierovej misii.
Starmer to napísal v článku pre denník The Daily Telegraph, ktorý podotkol, že je to prvýkrát, čo britský premiér zverejnil, že zvažuje možnosť vyslania britských mierových síl na Ukrajinu.
Naopak poľský premiér Donald Tusk zopakoval, že jeho krajina svojich vojakov na Ukrajinu nepošle.
"Poľsko bude podporovať Ukrajinu ako doteraz, organizačne, humanitárne, finančne aj vojensky. Nepredpokladáme, že by sme vyslali poľských vojakov na územie Ukrajiny," povedal Tusk.
Vhodná stratégia
Starmerov článok vyšiel pred pondelkovým stretnutím európskych lídrov v Paríži, kde sa budú snažiť nájsť vhodnú stratégiu v reakcii na kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho rokovania s Ruskom, ako aj na obavy, že USA znížia svoje obranné záväzky na európskom kontinente.
V súvislosti s tým Starmer napísal, že táto kríza je momentom, ktorý sa opakuje raz za generáciu" a je pre Európu "existenciálnou" otázkou, podotkla agentúra DPA.
"Británia je pripravená zohrávať vedúcu úlohu pri urýchlení práce na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. To zahŕňa pokračujúcu podporu ukrajinských ozbrojených síl, na ktorú sa Spojené kráľovstvo už zaviazalo prispievať sumou tri miliardy libier ročne najmenej do roku 2030," napísal Starmer.
Dodal, že to tiež znamená pripravenosť a ochotu Británie prispieť k bezpečnostným zárukám Ukrajiny prostredníctvom vyslania britských jednotiek, "ak to bude potrebné".
Britský premiér uviedol, že cíti zodpovednosť za potenciálne ohrozenie britských vojakov, ale pomoc Ukrajine podľa neho pomôže posilniť bezpečnosť samotnej Británie i európskeho kontinentu.
"Koniec tejto vojny, keď príde, nemôže byť len dočasnou prestávkou pred ďalším Putinovým útokom," dodal Keir Starmer.
Švédsko a Nemecko sa pridali k Británii
Švédsko v prvom rade žiada uzavretie spravodlivého a trvalého mieru, ktorý bude rešpektovať medzinárodné právo aj Ukrajinu samotnú. Takýto mier by zároveň mal zabrániť, aby sa Rusko stiahlo, vybudovalo novú armádu a o niekoľko rokov zaútočilo na Ukrajinu alebo inú krajinu, povedala podľa webu Aftonbladet švédska ministerka zahraničia Maria Malmerová Stenergardová.
"Keď takýto mier budeme mať, musíme zabezpečiť, aby mohol byť udržaný, a v takom prípade naša vláda nič nevylučuje," dodala ministerka.
Nemecké ministerstvo obrany na pondelkovej vládnej tlačovej konferencii oznámilo, že ak bude dohodnutý rámec pre mierovú vojenskú misiu, nezostane Berlín stranou. O prípadných počtoch vojakov, ktoré by Nemecko mohlo na Ukrajinu vyslať, hovorca odmietol hovoriť, lebo je podľa neho na takéto debaty príliš skoro.
Starmer aj Malmerová Stenergardová sa vyjadrili krátko pred pondelkovou parížskou schôdzkou predstaviteľov veľkých európskych krajín, ktorí budú rokovať o situácii okolo Ukrajiny. Mimoriadne stretnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron po tom, ako vyšlo najavo, že americká administratíva chce rokovať o prímerí priamo s Ruskom bez účasti Európanov.
Pozrite si archívnu reportáž z 12. februára 2025 o tom, ako USA tvrdí, že návrat hraníc Ukrajine je nereálny.