Šéf mníchovskej konferencie varoval pred osudom Československa: Čo nefungovalo v roku 1938, nebude fungovať ani dnes
Svet nesmie spadnúť do pasce appeasementu, nefungovalo to v roku 1938 a nebude to fungovať ani teraz. Na záver Mníchovskej bezpečnostnej konferencie to v nedeľu (16. 2.) povedal jej šéf Christoph Heusgen.
Vojna na Ukrajine a hľadanie spôsobov, ako ju ukončiť, boli hlavnou témou tohtoročného ročníka konferencie, mnoho politikov pritom vyjadrilo obavy, aby sa USA a Rusko nedohodli bez Ukrajiny a Európy.
Výzvy, aby Ukrajina nedopadla ako Československo v roku 1938, zazneli hneď niekoľkokrát.
"Nemali by sme spadnúť do pasce appeasementu. Nefungovalo to v roku 1938. Nebude to fungovať ani dnes," povedal Heusgen.
Odkazoval tak na politiku ústupkov či zmierenia, ktorá viedla k uzavretiu Mníchovskej dohody v roku 1938.
Nacistické Nemecko, Francúzsko, Británia a Taliansko sa vtedy bez účasti Československa dohodli, že Adolf Hitler získa rozsiahle československé pohraničie s prevažne nemeckým obyvateľstvom.
Putin cíti slabosť, povedal šéf konferencie
Ruský prezident Vladimir Putin podľa Heusgena "cíti slabosť" a "reaguje len na silu".
Odkaz na Mníchovskú dohodu z roku 1938 a varovanie pred podobným osudom pre Ukrajinu padli na tohtoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii hneď niekoľkokrát.
Použil ho okrem iného aj český prezident Petr Pavel, ktorý v Mníchove vyzval, aby Ukrajina a Európa boli súčasťou mierových rokovaní o Ukrajine.
"Inak by to bola akási ozvena mníchovského ducha, ktorý Československo pozná veľmi dobre. Mám na mysli dohodu o našej krajine bez našej krajiny. Tentoraz o Ukrajine, ale aj o Európe," dodal v sobotňajšej rozprave.
Telefonát Trumpa s Putinom vyvolal obavy
V Kyjeve i ďalších európskych metropolách vyvolal obavy nedávny telefonát amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Putinom.
Dohodli sa v ňom, že sa stretnú, aby rokovali o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú Rusko pred tromi rokmi rozpútalo rozsiahlou inváziou.
Agentúra Bloomberg uviedla, že sa vysoko postavení predstavitelia Spojených štátov a Ruska stretnú už na budúci týždeň v Saudskej Arábii, aby pripravili pôdu pre potenciálny samit prezidentov oboch krajín, ktorý by sa mohol konať koncom februára.
Kyjev aj európske štáty sa obávajú, že sa Moskva a Washington na mieri na Ukrajine dohodnú bez ich účasti.
Podľa európskych politikov by takýto mier nebol trvalý a vyhovoval len Rusku.
Podľa Heusgena, ktorý svojím krátkym prejavom zakončil tohtoročný ročník bezpečnostnej konferencie, by mierová iniciatíva nemala byť prenechaná USA a Rusku.
"Mali by sme si prestať sťažovať, že sme boli odsunutí na vedľajšiu koľaj, ale prísť k rokovaciemu stolu s konkrétnymi nápadmi a prísľubmi výdavkov," dodal s tým, že je to jediný spôsob, ako miesto pri rokovacom stole dostať.
Potrebujeme mierový plán pre Európu, hovorí Heusgen
"My Európania potrebujeme mierový plán pre náš kontinent," dodal.
Pre Heusgena bol 61. ročník konferencie posledným vo funkcii jej šéfa. Štafetu od neho dnes prijal bývalý nórsky premiér a niekdajší generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Stoltenberg však minulý týždeň oznámil, že sa vracia do nórskej vlády ako minister financií.
Kým mu skončí mandát v nórskej vláde, povedú Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu súčasní podpredsedovia Benedikt Franke a Rainer Rudolph.
Pozrite si tiež vyjadrenia prezidenta SR Petra Pellegriniho po bezpečnostnej konferencii v Mníchove: