Sarkofág bývalej jadrovej elektrárne v Černobyle zasiahol údajne ruský dron. Naši vojaci niečo také nerobia, tvrdí Kremeľ

včera 08:14 , Aktualizované: včera 19:04

Sarkofág bývalej jadrovej elektrárne v Černobyle v noci zo štvrtka na piatok (14. 2.) zasiahol dron, na mieste začalo horieť, uviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Radiácia vo vnútri i mimo je v normále, nikto nebol zranený.

Černobyl dron
Foto: reprofoto/X/OSINTdefender

Podľa Zelenského išlo o ruský dron

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že kryt bývalej jadrovej elektrárne v Černobyle zasiahol ruský dron s vysoko explozívnou hlavicou.

„Jedinou krajinou na svete, ktorá útočí na takéto miesta, okupuje jadrové elektrárne a vedie vojnu bez ohľadu na následky, je dnešné Rusko. Predstavuje teroristickú hrozbu pre celý svet,“ uviedol na X, kde tiež zverejnil video zásahu a jeho dopadov. Je z neho zrejmé, že v kryte je teraz diera.

Kremeľ Zelenského tvrdenia odmietol.

„Ohľadom Černobyľa nemám presné informácie. Viem len jedno: nemôže byť ani reč o útokoch na akékoľvek objekty jadrovej infraštruktúry, infraštruktúry jadrovej energetiky. Preto akékoľvek tvrdenia, že sa to stalo, nezodpovedajú skutočnosti,“ vyhlásil hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Ruskí vojaci niečo také nerobia,“ zdôraznil Dmitrij Peskov podľa agentúry TASS.

„Pravdepodobne ide o ďalšiu provokáciu, podvrh. Práve to kyjevský režim miluje a neváha urobiť,“ dodal Putinov hovorca k vyjadreniam Zelenského. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharová z útoku obvinila Kyjev a tiež ona hovorila o provokácii.

Ukrajinská tajná služba SBU uviedla, že útok vyšetruje a vo vnútri i v okolí sarkofágu jej pracovníci našli úlomky trupu ruského dronu s bojovou hlavicou a sériovým číslom. Ide podľa nej o trosky bezpilotného lietadla s označením Geraň-2, čo je podľa dostupných informácií ruský názov pre dron Šáhed-136 iránskej konštrukcie. SBU zverejnila snímky, ktoré podľa nej zachytávajú trosky dronu, ktorý zasiahol sarkofág.

Podľa agentúry AFP prezident Zelenskyj neskôr uviedol, že dron letel vo výške 85 metrov, čo je príliš nízko na to, aby ho odhalili radary. "Útok mieril presne na kryt (sarkofág) a odohral sa presne v deň, keď začala Mníchovská bezpečnostná konferencia. Slúži to ako jasná 'správa' od Putina a Ruskej federácie," uviedol podľa webu Ukrajinska pravda na stretnutí s novinármi v Mníchove.

Predsedníčka českého Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť Dana Drábová na X uviedla, že „39 rokov po havárii žiadne riziko vážnejšej nehody s vplyvom za hranicami zakázanej zóny nehrozí“.

„Navyše sarkofág náraz dronu nijako významne poškodiť nemôže,“ myslí si. Taktiež ona poznamenala, že radiačná situácia nielen na Ukrajine zostáva normálna.

Výbuch v areáli Černobyľu

„V noci z 13. na 14. februára okolo 1:50 počul tím MAAE v areáli Černobyľu výbuch vychádzajúci z (krytu), ktorý chráni zvyšky štvrtého reaktora bývalej černobyľskej jadrovej elektrárne. To spôsobil požiar,“ uviedla agentúra s tým, že jej zamestnanci boli informovaní o náraze bezpilotného lietadla. MAAE má v černobyľskej jadrovej elektrárni dlhodobo svoj tím.

Pracovníci požiarnej ochrany podľa vyhlásenia zasiahli v priebehu niekoľkých minút. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by bol kryt narušený. Podľa šéfa MAAE Rafaela Grossiho však incident spolu s vojenskou aktivitou okolo Záporožskej jadrovej elektrárne ukazuje na pretrvávajúce nebezpečenstvo pre jadrovú bezpečnosť.

Miesto najväčšej jadrovej katastrofy

Černobyľská jadrová elektráreň sa v apríli 1986 stala miestom najväčšej jadrovej katastrofy na svete. Havária a následný výbuch štvrtého bloku elektrárne si priamo na mieste a v nasledujúcich mesiacoch vyžiadali niekoľko desiatok životov. Celkovo v súvislosti s katastrofou podľa správy Černobylského fóra z roku 2005 zomrelo okolo 4 000 ľudí.

Štvrtý blok elektrárne, ktorú krátko po začiatku svojej invázie na Ukrajinu malo pod kontrolou Rusko, kým sa z oblasti stiahlo, má od roku 2016 nový kryt so životnosťou 100 rokov. Jeho konštrukcia stála 1,5 miliardy eur a podieľalo sa na nej 45 krajín.

Kryt váži viac ako 36 000 ton (je trikrát ťažší ako napríklad Eiffelova veža), je dlhý 162 metrov, široký 260 metrov a vysoký 108 metrov. Celková plocha opláštenia stavby (86 000 metrov štvorcových) predstavuje približne veľkosť 12 futbalových ihrísk. Stavba by mala vydržať teploty od mínus 43 stupňov do 42 stupňov nad nulou.

Z útoku na elektráreň obvinilo aj Rusko Ukrajinu

Ruské okupačné úrady podľa agentúry Interfax v piatok (14. 2.) ráno informovali, že ukrajinská armáda v noci zo štvrtka na piatok (14. 2.) s nasadením delostrelectva zaútočila na tepelnú elektráreň, ktorá sa nachádza v Ruskom kontrolovanom Enerhodare v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne.

„Kvôli ostreľovaniu je kriticky poškodené elektrárenské zariadenie, čo viedlo k odpojeniu dodávok elektrickej energie viac ako 50 000 odberateľom,“ uviedlo ministerstvo energetiky v Ruskom ovládanej časti Záporožskej oblasti.

Zakrátko však Ruskom dosadený starosta Enerhodaru informoval o obnovení dodávok.

„V meste boli plne obnovené všetky životne dôležité systémy zabezpečujúce dodávky vody, tepla a elektriny. Všetky služby fungujú normálne,“ uviedol starosta Maxim Puchov podľa agentúry TASS.

Hovorkyňa Záporožskej jadrovej elektrárne Jevgenija Jašinová podľa agentúry TASS povedala, že toto zariadenie „pri nočných útokoch ukrajinských ozbrojených síl poničené nebolo“. Funguje v bežnom režime, dodala.

Záporožskú jadrovú elektráreň, najväčší podnik tohto druhu v Európe, ruská armáda obsadila krátko po začiatku invázie na Ukrajinu. Elektráreň je odstavená, stále však potrebuje energiu na prevádzku kľúčových systémov, akým je napríklad chladenie reaktorov. Rusko aj Ukrajinu sa vzájomne obviňujú z útokov na ňu.

Pozrite si reportáž z 26. apríla 2024 o najhoršej jadrovej havárii v histórii:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok