VYSVETĽUJEME: Kríza v koalícii sa prehlbuje, v hre môže byť menšinová vláda či predčasné voľby. Aké sú Ficove možnosti?
Máte čas do pondelka – odkázal premiér predsedom Hlasu a SNS. Čas im dal na to, aby vyriešili spory so svojimi nespokojnými oddelenými poslancami. Inak plánoval prezidentovi navrhnúť zmenu vlády. Rokovať máte vy – odkázal Andrej Danko v otvorenom liste premiérovi. Bez nespokojných poslancov okolo Rudolfa Huliaka má koalícia v parlamente len 75 hlasov, bez migaľovcov vrátane Jána Ferenčáka len 72 hlasov. Čo všetko môže nasledovať?
Nová koalícia
Prezident republiky začína konzultácie s politickými stranami, aby zistil, či existuje možnosť vytvorenia novej koalície. Ak sa nájde nová kombinácia strán, ktoré sú ochotné spoločne vládnuť a dokážu zabezpečiť podporu aspoň 76 poslancov, môže vzniknúť nová vláda bez nutnosti predčasných volieb.
Strany, ktoré sa dohodnú na novej koalícii, si následne vyjednajú koaličnú zmluvu a dohodnú sa na obsadení ministerských postov.
Prezident následne poverí zostavením vlády lídra novej koalície, teda politika, ktorý preukáže podporu parlamentnej väčšiny. Po dohode prezident vymenuje nového premiéra a na jeho návrh aj ministrov. Vláda však ešte nemôže plnohodnotne fungovať, kým nezíska dôveru parlamentu. Do 30 dní od vymenovania musí predstúpiť pred Národnú radu a požiadať o vyslovenie dôvery.
Ak ju parlament odhlasuje nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, vláda sa stáva plnohodnotnou a môže pokračovať v riadení krajiny až do riadneho konca volebného obdobia. Naopak, ak dôveru nezíska, prezident môže dať ďalšiemu politikovi šancu zostaviť novú vládu, no ak sa ani na druhý pokus nepodarí vytvoriť stabilnú väčšinu, môže dôjsť k vyhláseniu predčasných volieb.
Takýto scenár sa už na Slovensku odohral v roku 2018, keď Fico podal demisiu v dôsledku politickej krízy po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Vtedy sa parlamentná väčšina nevytratila úplne, no napätie medzi koaličnými stranami rástlo a bolo potrebné nájsť riešenie. Prezident Andrej Kiska prijal Ficovu demisiu a poveril zostavením novej vlády Petra Pellegriniho, ktorý dovtedy pôsobil ako vicepremiér.
V parlamente sa podarilo udržať koaličnú väčšinu zloženú zo strán Smer-SD, SNS a Most-Híd, čo znamenalo, že nebolo nutné vypísať predčasné voľby. Pellegriniho vláda následne získala dôveru parlamentu a vládla až do riadnych volieb v roku 2020.
Predčasné voľby
Vždy sa však môže stať, že medzi stranami sa nenájde žiadna zhoda, a musia sa uskutočniť predčasné voľby. Dovtedy môže krajinu riadiť buď vláda v demisii, úradnícka vláda alebo vláda dočasne poverená riadením štátu.
Ak prezident ponechá pôvodnú vládu v demisii, tá vykonáva funkciu s obmedzenými právomocami. Nemôže prijímať zásadné rozhodnutia, menovať vysokých štátnych úradníkov ani predkladať zásadné reformy, no spravuje chod krajiny v základných oblastiach.
Trochu iným prípadom by bolo, keby predseda vlády podá demisiu dobrovoľne, teda bez vyslovenia nedôvery v parlamente. V tomto scenári si vládny kabinet ponecháva všetky právomoci až do uskutočnenia predčasných volieb.
Ak by prezident usúdil, že takáto vláda nie je dostatočne efektívna, môže vymenovať úradnícku vládu, teda kabinet zložený z odborníkov, ktorí nie sú priamo zástupcami politických strán.
Úradnícka vláda spravidla funguje do predčasných volieb a jej hlavnou úlohou je zabezpečiť plynulý chod štátu a prípravu na nové voľby. Slovensko takúto situáciu zažilo relatívne nedávno, krajinu niekoľko mesiacov riadil úradnícky kabinet Ľudovíta Ódora.
Viac sa o Dankovom kritickom liste smerovanom premiérovi Ficovi dozviete v našej reportáži: