VYSVETĽUJEME: Kríza v koalícii sa prehlbuje, v hre môže byť menšinová vláda či predčasné voľby. Aké sú Ficove možnosti?
Máte čas do pondelka – odkázal premiér predsedom Hlasu a SNS. Čas im dal na to, aby vyriešili spory so svojimi nespokojnými oddelenými poslancami. Inak plánoval prezidentovi navrhnúť zmenu vlády. Rokovať máte vy – odkázal Andrej Danko v otvorenom liste premiérovi. Bez nespokojných poslancov okolo Rudolfa Huliaka má koalícia v parlamente len 75 hlasov, bez migaľovcov vrátane Jána Ferenčáka len 72 hlasov. Čo všetko môže nasledovať?
Hoci súčasná vládna koalícia zakladala veľkú časť svojej kampane na tom, že Slovensko už potrebuje pokoj a stabilnú exekutívu, aktuálny vývoj ani jeden z dvojice termínov nepripomína.
V nasledujúcich riadkoch zhŕňame situáciu z posledných dní a týždňov:
Vládna koalícia sa v posledných dňoch ocitla v kríze, ktorá testuje jej stabilitu aj schopnosť zabezpečiť parlamentnú väčšinu. Hoci sa po viacerých pokusoch podarilo otvoriť jednu mimoriadnu schôdzu a schváliť kľúčové legislatívne balíky v oblasti stavebníctva a zdravotníctva, koaličná jednota naďalej zostáva krehká.
Najnovšie rokovania sa sústreďujú na možnú rekonštrukciu vlády. Kľúčovým bodom je preskupenie postov v exekutíve, kde sa ako najpravdepodobnejšia zmena javí vymenovanie Richarda Rašiho (Hlas-SD) za predsedu parlamentu. Tento post momentálne dočasne zastáva Peter Žiga (Hlas-SD), ktorý sa tejto funkcie ujal po tom, čo Peter Pellegrini odišiel do prezidentského paláca. Ak by Raši prešiel do parlamentu, uvoľnilo by sa ministerstvo investícií, kde by ho mohol nahradiť Peter Kmec.
Do hry o ministerské posty však vstupujú aj ďalší aktéri. Poslanci okolo Rudolfa Huliaka naďalej trvajú na tom, aby im pripadlo ministerstvo životného prostredia, ktoré Huliak v minulosti nemohol prevziať pre nesúhlas vtedajšej prezidentky Zuzany Čaputovej. Ďalším členom, ktorý by mohol získať pozíciu v exekutíve, je Roman Malatinec, exčlen Hlasu, ktorý sa angažuje v oblasti kultúry.
Napätie v koalícii vzrástlo aj po tom, čo premiér Robert Fico dal svojim partnerom ultimátum. Strany Hlas a SNS majú do 17. februára zabezpečiť koaličnú väčšinu, inak premiér navrhne širšie zmeny vo vláde. Tento krok však vyvolal nesúhlas u Andreja Danka (SNS), ktorý Roberta Fica obvinil z porušenia koaličnej dohody. Danko v otvorenom liste tvrdil, že Fico sa po atentáte ocitol v politickej izolácii a že sa snaží ministrami SNS posilniť vlastnú stranu Smer-SD.
Hoci Matúš Šutaj Eštok z Hlasu odmieta akékoľvek špekulácie o predčasných voľbách, napätie v koalícii sa stupňuje. Vládna koalícia už stratila papierovú väčšinu v parlamente a spolieha sa na podporu nezaradených poslancov, ktorí však nemusia vždy hlasovať jednotne.
Kým koalícia hľadá spôsob, ako udržať stabilitu, opozícia čoraz viac volá po predčasných voľbách. Tie sú však v prípade každej vlády až poslednou krajnou možnosťou.
Ani vláda štvornásobného premiéra však nemusí prežiť bez väčšiny v parlamente. Tá bola krehká aj pred kritikou Andreja Danka, v súčasnej situácii je prinajlepšom otázna. Ak by Robert Fico nechcel nové voľby, aké má možnosti?
Upokojiť situáciu
Najlogickejšou a najbezpečnejšou možnosťou by bolo vzniknutý stav vyriešiť. To, že Danko sa v niektorých veciach proti premiérovi vymedzil, ešte neznamená, že stiahne podporu všetkých svojich poslancov.
Napriek tomu sa Fico ocitol v ťažkej pozícii, keďže aj za ideálnych podmienok, teda po dohode s poslancami Huliakovej Národnej koalície, má k dispozícii len 76 zákonodarcov. Teda najtesnejšiu možnú väčšinu.
Menšinová vláda
Strata väčšiny v parlamente však ešte nutne neznamená pád vlády. Štát sa totiž dá riadiť aj v menšine, avšak so značnými ťažkosťami. Tie zažil v minulom volebnom období aj Eduard Heger, ktorý stratil podporu poslancov SaS.
Vládnuť v menšine začal v septembri 2022, jeho vláda padla už v decembri toho istého roka. Nie všetky kabinety v histórii, ktoré sa ocitli v menšine, však čakal tento osud. Mikuláš Dzurinda napríklad dokázal touto formou vládnuť ďalšie dva roky.
Problémom takéhoto štýlu vládnutia však je, že každý jeden zákon smerujúci do parlamentu je potrebné vopred poistiť poslancami „z druhého brehu“, teda z opozície, prípadne medzi nezaradenými poslancami.
Často v takejto situácii funguje aj „kupčenie“ s hlasmi, teda dohody o tom, že opozičníci zahlasujú za niečo, len ak im túto láskavosť následne oplatí koalícia pri opozičných zákonoch.
Takýto proces nie je nepredstaviteľný, no bol by jednoznačne náročný. Už v minulosti sme však boli svedkami toho, že štvrtej Ficovej vláde sú svojimi hlasmi ochotní občas pomôcť poslanci KDH.
Vyslovenie nedôvery
Menšinová vláda by však neustále čelila riziku, že jej parlament vysloví nedôveru. V takom prípade je predseda vlády povinný podať demisiu a podľa Ústavy SR musí súčasne s ním podať demisiu aj zvyšok kabinetu.
Takýto scenár však ešte nutne neznamená predčasné voľby. Po páde vlády nasleduje proces hľadania novej parlamentnej väčšiny.