Jej tvár, cudzie telo a stovky fotomontáží. Deepfake premenil učiteľku na pornohviezdu
Učiteľka zo Sydney Hannah Grundy dostala jedného dňa anonymný e-mail. Šokovalo ju, keď objavila web plný deepfake videí s jej tvárou.
Čo je to deepfake?
Deepfake by sme z pohľadu technológií mohli zaradiť k forme umelej inteligencie, ktorá sa sama učí. Patrí do terminológie tzv. „deep learning“ a využíva sa najčastejšie na výmenu alebo úplne nahradenie či pohyb tváre v digitálnom videu s cieľom vytvoriť realisticky vyzerajúce, no na druhú stranu falošné video.
Výsledkom deepfaku je rozpohybovanie tváre v statickej fotke, prípadne nahradenie tváre v existujúcom videu inou tvárou. Na rozdiel od filmových trikov si podobné video môže hocikto vytvoriť aj z pohodia domova.
Upozornenie: Text nie je vhodný pre slabé povahy a maloletých.
Zo života učiteľky sa stala nočná mora
„Budem vám posielať e-maily, kým si to nevšimnete. Myslím si, že je to dôležité,“ písal anonymný odosielateľ a priložil odkaz s varovaním: „Obsahuje explicitný materiál.“
Hannah si myslela, že ide o podvod, váhala, no nakoniec odkaz otvorila. Zaviedol ju na webovú stránku plnú deepfake pornografických obrázkov, na ktorých bola zobrazená v násilných sexuálnych scénkach.
„Bola som zviazaná, vyzerala som vystrašene, mala som slzy v očiach. Bola som v klietke,“ opisuje.
Na niektorých obrázkoch bolo veľkými písmenami uvedené jej celé meno. Pridaný bol aj jej instagramový profil, adresa a dokonca aj telefónne číslo.
Hannah neskôr odhalila krutú realitu, ktorá ju prinútila k tomu, aby začala bojovať za spravodlivosť. O jej príbehu píše britský portál BBC.
Webová stránka "Zničenie Hannah"
Stránka, na ktorú ju upozornil anonymný e-mail, niesla názov „The Destruction of Hannah“ (Zničenie Hannah). Na hlavnej stránke bola anketa, kde stovky ľudí hlasovali o spôsoboch, ako ju zneužiť. Pod ňou sa nachádzalo viac ako 600 fotomontáží, na ktorých bola Hannah.
„Blížim sa k tejto štetke,“ napísal anonymný útočník. „Chcem sa skryť v jej dome, počkať, kým bude sama, chytiť ju zozadu a… cítiť, ako sa bráni.“
Hannah a jej partner Kris Ventura si rýchlo uvedomili, že deepfake obrázky boli vytvorené z fotografií z jej súkromných sociálnych sietí. Podobne zneužitých bolo viac ako 60 ďalších žien, mnohé z nich pochádzali zo Sydney.
Podozrenie však padlo prekvapivo na niekoho, koho Hannah dobre poznala.
Odhalenie vinníka
Hannah a jej priateľ strávili hodiny analyzovaním fotiek a sociálnych médií žien, aby našli nejakú spojitosť medzi obeťami. Do štyroch hodín mali zoznam troch podozrivých.
Medzi nimi bol aj ich blízky priateľ Andrew Hayler. Spoznali sa počas spoločnej práce v študentskom bare.
„Myslela som si, že je to dobrý človek. Bol milý, starostlivý, vždy dbal o bezpečnosť žien,“ spomína Hannah. Keď však postupne vylúčili ostatných podozrivých, ostalo im iba jeho meno.
Nečinnosť polície a strach o vlastnú bezpečnosť
Hannah sa nasledujúce ráno obrátila na políciu s nádejou, že útočníka okamžite zatknú. „Mysleli sme si, že ho ešte v ten deň zoberú,“ hovorí Kris.
Namiesto toho sa stretli s nepochopením a odmietnutím. Hannah si spomína, ako jej policajt naznačil, že by mohla Andrewa jednoducho požiadať, aby prestal. Iný pri prezeraní jej fotiek poznamenal: „Na tejto vyzeráš roztomilo.“
Polícia prípad odkladala. Hannah sa obrátila na Austrálsku komisiu pre bezpečnosť na internete, ktorá jej síce mohla pomôcť s odstránením obsahu, ale nemala právomoc vyšetrovať páchateľa.
Život v strachu
Keď neprišla pomoc od polície, Hannah a Kris si najali súkromného detektíva a investovali viac ako 20 000 austrálskych dolárov (vyše 12-tisíc eur) do digitálnej forenznej analýzy.
Medzitým žili v neustálom strachu. Hannah odmietala otvoriť okná, v noci spala s nožom v posteli, dom si vybavili kamerami a sledovali každý pohyb na stránke, aby zabránili ďalšej eskalácii.
„Keď si uvedomíš, že niekto, koho poznáš, ťa takto zradil, začneš sa báť, že môže urobiť ešte viac,“ priznala Hannah.
Po mesiacoch čakania sa konečne prípadu ujal nový detektív. Do dvoch týždňov polícia vtrhla do Andyho domu a ten sa priznal ku všetkému.
