Málinec pod vodou. Taraba obhajuje svoj megaprojekt na Podpoľaní, ľudia ani starostovia mu neveria
Megaprojekt ministra životného prostredia vyvolal medzi obyvateľmi Podpoľania a Novohradu vlnu nevôle. Ku kritike sa pridal aj legendárny hokejista Ján Lašák a niektorí politici. Napätie narastá a objavili sa aj tvrdenia o klamstvách a zavádzaní.
Slovensko sa pripravuje na možnú výstavbu novej prečerpávacej vodnej elektrárne v Málinci, ktorá by podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) mohla priniesť miliardy eur do štátneho rozpočtu aj do regiónu Podpoľanie. Jeho plán vyvolal vlnu kritiky a odporu.
Na piatkovej tlačovej konferencii zdôraznil, že projekt je stále vo fáze štúdie realizovateľnosti a žiadne konkrétne kroky zatiaľ podniknuté neboli. Pred tlačovkou sa stretol so starostami dotknutých obcí a tvrdí, že zo stretnutia odchádzali spokojní. Oni oponujú, že to nie je pravda.
Miestni sú rozhorčení
Plánovaná výstavba elektrárne Málinec za takmer 2,4 miliardy eur vyvoláva v regióne Podpoľania a Novohradu vlnu nesúhlasu.
Miestni obyvatelia aj chalupári sa obávajú, že megaprojekt zásadne zasiahne do ich života, spôsobí obmedzenia a v konečnom dôsledku zmení charakter ich domova. O ich obavách sme vás informovali pred niekoľkými dňami.
Ministerstvo zaradilo projekt do medzirezortného pripomienkového konania, no s miestnymi obyvateľmi, starostami či predstaviteľmi kraja o ňom nekomunikovalo.
Ľudia sa o zámere dozvedeli len tento týždeň, a to z informácií šíriacich sa na internete. Na pripomienkovanie dostali iba päť dní.
Žijete si a zrazu prídu bagre, hovorí pár z Podpoľania
K najnovšiemu plánu envirorezortu sa vyjadrili aj Katarína a René, ktorí ako sami hovoria, sú rodina s dvoma deťmi, ktorá vymenila mesto za lúku. Na polosamote Podpolianskych lazov buduje rodinnú farmu.
Na sociálnej sieti sa partneri vyjadrili, že na internete sa snažili byť vždy apolitickí, no výstavba Tarabovho megaprojektu by ovplyvnila aj ich, a preto nemohli zostať ticho. „Tento projekt je pre Slovensko enormne veľký, obrovská investícia, a nikto o ňom nevie. Nás sa to mimoriadne dotýka. Tento projekt má byť na území, kde majú ľudia domy, pozemky, farmy a majú k nim citový vzťah. Dali to schváliť ako strategickú investíciu, no keby to schválili potichu v kabinete, tak už sa to nedá zvrátiť a vedeli by vyvlastniť naše pozemky a ľudí v okolí,“ vysvetlil René.
Jeho partnerka dodala, že celá oblasť, kde stojí aj ich farma, má byť pod vodou. Tvrdí, že majitelia domov sa to dozvedeli, keď už bolo všetko na stole. „Nič, nič, nič, žijete si tak, ako doteraz, no zrazu vám sem prijdú bagre a zistíte, že nemáte nárok na svoj majetek. To sa, našťastie, zatiaľ nestalo, ale všetko k tomu smeruje,“ doplnila Katarína s tým, že niekoľko obcí sa spojilo a spoločne bojuje.
„Len“ päť chatiek a jedno družstvo
Taraba považuje výstavbu elektrárne za obrovskú príležitosť pre stredné Slovensko. Tvrdí, že nebude potrebné zatopiť obce či vysťahovať veľké množstvo ľudí. Podľa neho odpor samospráv a vyšších územných celkov len brzdí rozvoj regiónu a ponecháva ho v chudobe.
Taraba zdôraznil aj to, že na rozdiel od iných megaprojektov v minulosti by táto prečerpávacia elektráreň nevyžadovala rozsiahle vysťahovanie obyvateľov. Tvrdí, že projekt sa dotkne len piatich chatiek a jedného poľnohospodárskeho družstva, pričom majitelia budú odškodnení.
„Ak sa samospráva a VÚC postavia proti tomu, aby do regiónu prišli miliardy, ktoré by na podielových daniach prinášali veľké peniaze do rozpočtov obcí, je to ich právo. Ale ak povedia, že nechcú, aby ľudia mali prácu a aby sa región rozvíjal, bude jasné, že uprednostňujú chudobu,“ uviedol minister v sobotu na sociálnej sieti.
Verí, že Slovensko by mohlo využiť svoj hydroenergetický potenciál podobne ako Rakúsko, ktoré má sedem prečerpávacích elektrární umiestnených priamo v prírode. Argumentuje, že prečerpávacia elektráreň je ekologickejším riešením ako akýkoľvek iný typ elektrární.
„Najbohatšie krajiny sú tie, ktoré vedia exportovať energie. Slovensko nemá ropu ani plyn, ale má vodu. Táto prečerpávacia stanica by mala dvojnásobný výkon ako Mochovce a štvornásobný oproti Gabčíkovu. Stačilo by jedno jazero a mohli by sme vyrábať stabilizačnú elektrinu, ktorá je dnes na trhu najžiadanejšia,“ dodal Taraba.
Miestni, chalupári aj starostovia konajú
Po piatkovom stretnutí ministra so starostami dotknutých obcí aj primátorom Hriňovej Stanislavom Horníkom sa hromadne stretli aj tamojší obyvatelia. „Ja som veľmi rád, že teraz som mal stretnutie so starostami, ktorí z tohto stretnutia odišli maximálne spokojní,“ povedal na tlačovej konferencii Taraba.
Katarína a René v najnovšom videu upozornili, že jeho slová nekorešpondujú s tým, ako sa starosta Hriňovej vyjadril na sociálnej sieti. „Ani dnešné stretnutie na MŽP nevyvrátilo moje presvedčenie, že v prípade navrhovanej výstavby Prečerpávacej elektrárne Málinec s horným stupňom v obci Látky ide o nevhodné využitie zákona o strategických investíciách,“ napísal.
S nespokojnými miestnymi a majiteľmi chalúp sa v piatok večer stretli aj starostovia Pavel Šulek (Detvianska Huta), Igor Lacko (Málinec), Mário Kubiš (Látky) a Jozef Melicher (Cinobaňa). Taktiež prišli koaliční a opoziční politici a médiá.
Katarína a René informovali, že všetci starostovia sa zhodli, že s projektom nesúhlasia. Sú rozhodnutí okamžite konať, keďže na oboznámenie sa s projektom a jeho pripomienkovanie dostali od Tarabu len päť dní. Minister toto rozhodnutie vysvetlil tak, že „vo vývoji máme radi dynamiku“.
Dotknutí občania a organizácie WWF Slovensko, Združenie Slatinka a Via Iuris iniciovali hromadnú pripomienku. Na internete sa objavilo aj niekoľko petícií. Jedna z nich - Zastavme Tarabov megalomanský plán na Podpoľaní - mala v čase publikovania tohto článku takmer 18-tisíc podpisov.
Málinec bol podľa Tarabu vyhodnotený ako najvhodnejšia lokalita na výstavbu z hľadiska geológie a vodného hospodárstva. Súčasťou projektu by malo byť aj vybudovanie kanalizácie a vodovodov, čím by sa celkovo zlepšila infraštruktúra regiónu, dodal v sobotu na Facebooku.
Rodina z Podpoľania uviedla, že starostovia sa zhodli, že výstavba kanalizácie im nestojí za to, aby ľudia prišli o svoje domy. Taraba hovorí, že v oblasti stojí "len päť chát". Katarína priblížila, že to tak nie je. „Reálne sa v zaplavenej a priamo postihnutej oblasti nachádza levanduľová farma, včelia farma, naša farma, stále existujúce a fungujúce družstvo, niekoľko trvale obývaných domov, chatári, čiže nie je to len päť chát, o ktorých pán minister hovoril,“ vymenovala.
Ozrejmila, že ich domy by boli zaliate vodou alebo by sa ocitli v najvyššom stupni ochrany, takže ľudia by sa aj tak museli vysťahovať. Dodala, že výstavba sa bude týkať aj tých, ktorí síce neprídu o svoje domy, no desať rokov budú musieť počúvať hluk stavebných prác. „Bagre, tatry, hluk, prach a totálne znečistenie ovzdušia v jednej z najčistejších lokalít na Slovensku,“ dodala.
Taraba kritizuje opozíciu
Projekt Málinec čelí kritike aj zo strany opozičných strán Progresívne Slovensko a SaS, ktoré upozorňujú na krátku dobu na pripomienkovanie a možné environmentálne riziká. Taraba ich postoj označil za snahu udržať regióny mimo Bratislavy v chudobe.
„PS a SaS chcú chudobu pre regióny mimo hlavného mesta. Ak niekto povie, že tento projekt nechce, tak nechce kvalitu života pre ľudí,“ vyhlásil.
Plánovaná investícia by zasiahla katastrálne územie obce Látky, konkrétne jej miestnu časť Čechánky, ako aj katastrálnu oblasť Cinobane. Projekt sa má rozprestierať na ploche 8,3 kilometroch štvorcových.
Realizácia tohto investičného zámeru je naplánovaná na obdobie rokov 2025 až 2035.
Pozrite si celú tlačovú konferenciu ministra Tarabu po piatkovom stretnutí so starostami.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac