Dohoda medzi Izraelom a Hamasom je na svete, prímerie začne platiť od nedele. V Pásme Gazy oslavujú tisíce ľudí
Vyjednávači Izraela a palestínskeho hnutia Hamas dojednali dohodu o prímerí v Pásme Gazy. Po neoficiálnych informáciách z médií to potvrdili USA aj Katar.
Dohoda má zabezpečiť prerušenie bojov na šesť týždňov, oslobodenie 33 rukojemníkov držaných v Pásme Gazy a prepustenie zhruba 1000 palestínskych väzňov. Teroristické hnutie Hamas ani Izrael oficiálne uzavretie dohody neoznámili. O dohode musí ešte hlasovať izraelská vláda.
Ak dohoda nadobudne platnosť, budú prerušené boje, ktoré sa začali v októbri 2023 a prerušilo ich len týždňové prímerie v novembri toho istého roku.
Úrad izraelského premiéra však oznámil, že v dohode o prímerí v Pásme Gazy zostávajú dojednať detaily. Dúfa, že sa ich podarí vyriešiť v priebehu noci. Napísala to agentúra AP.
Podľa izraelskej tlače sa vec zrejme týka zoznamov palestínskych väzňov, ktorých by Izrael prepustil výmenou za oslobodenie rukojemníkov držaných Hamasom.
Napriek tomu americký prezident Joe Biden a katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání v stredu večer potvrdili, že Izrael a Hamas súhlasili s dohodou o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov.
Biden vo vyhlásení uviedol, že výsledná dohoda kopíruje obrysy plánu, ktorý predložil už na konci vlaňajšieho mája. USA potom rokovania medzi Izraelom a teroristickým hnutím Hamas sprostredkovalo spoločne s Egyptom a Katarom.
"Moja diplomacia nikdy neupustila od snahy dotiahnuť to do konca," zdôraznil odchádzajúci prezident.
Prímerie by malo oficiálne začať v nedeľu 19. januára. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zatiaľ dohodu nebude komentovať. Podľa agentúry AP vyzval prezident Jicchak Herzog vládu, aby dohodu umožňujúcu okrem pokoja zbraní tiež prepustenie 33 rukojemníkov schválila.
Tri fázy
Dohoda o prímerí bude realizovaná v troch fázach. Do platnosti by mala vstúpiť v nedeľu 19. januára a schválenie zo strany izraelskej vlády sa očakáva vo štvrtok. O podrobnostiach dohody informovali agentúra AP a televízia al-Džazíra.
Súčasťou trojfázovej dohody je postupné prepustenie desiatok rukojemníkov zadržiavaných Hamasom v Pásme Gazy, ako aj prepustenie stoviek palestínskych väzňov v Izraeli. Dohoda taktiež umožní státisícom vysídlencov z Gazy vrátiť sa do svojich domovov a zaručí prísun humanitárnej pomoci do palestínskej enklávy. Izraelské sily sa taktiež z Pásma Gazy začnú postupne sťahovať.
Dodržiavanie dohody budú monitorovať jej traja sprostredkovatelia – USA, Egypt a Katar.
V prvej, šesť týždňov trvajúcej fáze sa uskutoční prvá výmena väzňov. Hamas prepustí 33 rukojemníkov vrátane žien, detí a civilistov starších ako 50 rokov, ktorých militanti zajali počas útoku vedeného Hamasom na južný Izrael 7. októbra 2023. Izrael výmenou za to v prvej fáze prepustí viac ako 1000 palestínskych väzňov vrátane tých, ktorí si odpykávajú doživotné tresty.
Izrael zároveň stiahne svoje sily z obývaných centier Gazy do oblastí vzdialených maximálne 700 metrov od hranice pásma s Izraelom.
Výnimkou pravdepodobne bude necarismký koridor, militarizovaný pás územia prechádzajúci stredom palestínskej enklávy. Z filadelfského koridoru pozdĺž hranice Egypta a Pásma Gazy by sa mali izraelské jednotky stiahnuť postupne. S ich úplným odchodom sa počíta v 50. deň prímeria.
Izrael taktiež v prvej fáze umožní prísun humanitárnej pomoci, návrat utečencov a otvorí sa aj hraničný priechod v meste Rafah na hraniciach s Egyptom.
Rokovania o detailoch druhej fázy sa podľa AP začnú 16 dní po začiatku prímeria. Podľa zdrojov americkej agentúry však môžu rozhovory o druhej fáze trvať dlhšie ako dohodnutých šesť týždňov. V takom prípade bude podľa amerického prezidenta Joea Bidena prímerie aj naďalej platné. Izrael sa však odmietol písomne zaviazať, že bojové operácie čiastočne neobnoví.
V druhej, rovnako dlhej fáze, sa zatiaľ počíta s prepustením zvyšných izraelských rukojemníkov, väčšinou vojakov, výmenou za prepustenie ďalších palestínskych väzňov. Izrael by taktiež mal začať s úplným stiahnutím z Pásma Gazy.
Najmenej detailov je známych o tretej fáze. Podľa AP by počas nej malo dôjsť k odovzdaniu tiel zosnulých izraelských rukojemníkov výmenou za telá padlých palestínskych ozbrojencov. Začať by sa malo aj s implementáciou päťročného plánu na obnovu zničenej Gazy. Počíta sa aj s otvorením hraničných priechodov medzi Izraelom a Pásmom Gazy.
Konflikt v Gaze sa začal po teroristickom útoku Hamasu a ďalších ozbrojencov na Izrael v októbri 2023, keď zomrelo na 1200 ľudí a 251 osôb bolo unesených do Gazy. Podľa médií Hamas a jeho spojenci stále držia 94 rukojemníkov, zhruba tretina z nich je však podľa spravodajských poznatkov zrejme po smrti.
V tomto úzkom pobrežnom pásme, ktoré bolo po tvrdej reakcii izraelských síl z veľkej časti zničené, od začiatku vojny zomrelo vyše 46 000 ľudí. Drvivá väčšina zo tunajších 2,3 milióna Palestínčanov musela opustiť svoje domovy a prežíva v ťažkých podmienkach.
Hamas: Je to zlyhanie izraelskej okupácie
Prijatie dohody napokon potvrdilo a zároveň privítalo aj teroristické hnutie Hamas. Jeho predstaviteľ podľa agentúry AFP vyhlásil, že to ukazuje pevnosť Palestínčanov v Pásme Gazy a zlyhanie snáh izraelských okupačných síl.
Dohodu o prímerí v Pásme Gazy privítal aj generálny tajomník OSN António Guterres. Prioritou je podľa neho teraz zmiernenie obrovského utrpenia spôsobeného konfliktom, píše agentúra Reuters.
OSN je pripravená podporiť napĺňanie dohody a zvýšiť dodávky humanitárnej pomoci, zdôraznil generálny tajomník. Dohoda totiž podľa neho odstránila významné politické a bezpečnostné prekážky pre poskytovanie pomoci v Pásme Gazy.
Podobne na udalosť reagovala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Obe strany vyzvala, aby dohodu "plne realizovali", informovala agentúra AFP.
"Dohoda prináša nádej celému regiónu, kde ľudia príliš dlho znášali nesmierne utrpenie," napísala šéfka Európskej komisie na sieti X.
Dohodu o prímerí v Pásme Gazy privítal aj generálny tajomník OSN António Guterres alebo ministerka zahraničia Nemecka Annalena Baerbocková, taliansky minister zahraničia Antonio Tajani či britský premiér Keir Starmer.