Slovenská olympijská bilancia v Paríži 2024. Historicky najmenšia výprava, no aj nevyužitý potenciál
Vrcholom uplynulého športového roka bola olympiáda v Paríži. Slovensko na nej malo najmenšiu výpravu v ére samostatnosti a z hľadiska medailovej bilancie dosiahlo aj najhorší výsledok.
Do Francúzska vycestovalo 28 statočných čo opäť potvrdilo dlhodobo klesajúci trend v tomto meradle a nastavilo reálny obraz slovenského športu.
Tradične, od Sydney 2000 sme vo výprave nemali žiadny kolektív, no alarmujúce boli aj ďalšie fakty.
V minulosti medailovo úspešná rýchlostná kanoistika nemala v Paríži ani jednu posádku, atléti mali popri obvyklej chodeckej skupine iba dvoch zástupcov na dráhe, plavci kvalifikačné kritériá nesplnili vôbec a do Paríža išli iba na voľné karty, nemali sme zastúpenie napríklad v gymnastike, dráhovej cyklistike, či plejáde ďalších nosných športov.
Beňušov bronz a nevyužitý potenciál
Reputáciu Slovenska na najvyššom medzinárodnom fóre tak mali zachrániť dva naše najúspešnejšie olympijské športy.
Lenže vo Francúzsku nenaplnila očakávania ani mimoriadne kvalitná skupina strelcov a hroziacu blamáž bez parížskej medaily odvrátili aspoň vodní slalomári.
O náš jediný vzácny kov sa na týchto hrách postaral Matej Beňuš, ktorý v C1 vybojoval pre Slovensko bronz. No aby sme iba nehanili, na olympiáde nás viacero športovcov aj potešilo.
Najmä skvelá cesta neúnavnej bojovníčky Anny Karolíny Schmiedlovej až do semifinále tenisového turnaja, pričom zápas o bronz prehrala s vtedajšou suverénnou svetovou jednotkou Poľkou Swiatekovou.
Nevďačné, no výborné štvrté miesto obsadili aj dve naše mladé reprezentantky, ktoré majú značný potenciál do budúcnosti.
Slovenskí športovci prekvapili, no medaily chýbali
Vodná slalomárka Zuzana Paňková v C1 a strelkyňa Vanesa Hocková v skeete.
Vynikajúco si počínal aj skejtbordista Richard Turry, ktorý skončil ako jediný Európan vo finále streetu piaty, no a nemôžeme opomenúť ani dve šieste miesta v K1 a kajak crosse vodného slalomára Jakuba Grigara, či skvelé semifinále osemstovkárky Gabriely Gajanovej okorenené novým slovenským rekordom.
V medailovej bilancii krajín však skončilo Slovensko spolu s Pobrežím Slonoviny, Katarom, Albánskom, Kapverdami, Peru, Zambiou, Singapurom, či tímom utečencov na delenom 84 mieste.
No spomínaná 28 statočných za najhorší výsledok pod piatimi kruhmi určite nemôže. Každý z nich totiž išiel v príprave na maximum a v súťaži na dno svojich možností.
Namiesto hodnotenia ich výkonov a výsledkov je pred kompetentnými oveľa vážnejší problém. Zistiť z akého dôvodu neboli v Paríži aj ďalší Slováci. Či tento rébus aspoň čiastočne rozlúsknu, ukáže už nasledujúca olympiáda v Los Angeles.