Objavte príbehy minulosti a chute vína na jedinečnom výlete z Košíc
Metropola východného Slovenska a naše druhé najväčšie mesto je významným politickým, hospodárskym, kultúrnym, náboženským a univerzitným centrom regiónu. Prvá písomná zmienka o Košiciach pochádza z roku 1230, no ich história je oveľa staršia. Boli druhým najdôležitejším mestom uhorského kráľovstva a ich mestský znak je najstarším písomne doloženým erbom v Európe. Vďaka svojmu veku a významu tu môžete nájsť veľké množstvo pamätihodností a miest, ktoré sa oplatí navštíviť. My sa však vyberieme na výlet autom za hranice mesta na exkurziu pravekého archeologického náleziska, výnimočného vinárstva a národnej prírodnej pamiatky, ktorá je svetovým unikátom.
Po približne 15-tich minútach jazdy po okreskách smerom na juh, k maďarským hraniciam, prichádzame do obce Nižná Myšľa. Leží na rozmedzí Košickej kotliny a úpätia Slanských vrchov, pri sútoku Hornádu, Torysy a riečky Olšava. Z historických pamiatok sa tu zachovali kostol Svätého Mikuláša a kláštor. Obidve pochádzajú pôvodne z 13. storočia. V budove kláštora dnes sídli Myšľanské obecné múzeum. Môžete si tu prezrieť výstavu minerálov a hornín, dejín obce, regiónu, cirkevných dejín či zachovalé zvyšky jezuitskej knižnice zo 16. až 19. storočia. Najväčším lákadlom je však expozícia archeologických artefaktov, a práve kvôli nim sme sem prišli. Nižná Myšľa bola za archeologickú lokalitu vyhlásená už v roku 1892 a nachádza sa tu nálezisko európskeho významu. Už v staršej dobe kamennej sa v tejto oblasti usídlili aurignackí lovci, v mladšej dobe kamennej aj prví roľníci. Z hľadiska nálezov je však najvýznamnejšia doba bronzová, kedy sa tu usadili ľudia Otomanskej kultúry. Život predkov dokumentujú repliky obydlia a osady, veľa zaujímavých informácií sa dozviete aj v miestnom archeo skanzene.
Po návšteve archeologického náleziska zamierime ešte viac na juh. Málo frekventovaná, ale šoférsky atraktívna trasa kopíruje líniu slovensko-maďarskej hranice. Zhruba po hodine jazdy malebnou krajinou odbočujeme na poľnú cestu a cez vinohrady prichádzame do druhého cieľa tohto výletu. Vinárstvo Mea Grati je unikátne v tom, že sa na jeho viniciach medzi obcami Viničky a Ladmovce stretáva Východoslovenská vinohradnícka oblasť s Tokajskou. Slnečné svahy a sopečná pôda s mimoriadne pestrou skladbou hornín vytvárajú jedinečné predpoklady pre pestovanie bieleho aj modrého hrozna. Okrem tradičných tokajských odrôd ako Muškát, Furmint a Lipovina sa tu veľmi dobre darí aj Rulandskému modrému, Merlotu, Cabernetu, Sauvignonu či Syrahu, z ktorých sa vyrábajú výnimočné ružové a červené vína. Názov Mea Grati je skrátenou podobou latinského mea gratitudo – moja vďačnosť. Tú cítiť v každom aspekte. Starostlivosť o vinohrad, výlučne ručný zber, skladovanie a spracovanie hrozna, remeselný kumšt, trpezlivosť a pokora pri výrobe vína, jeho prezentácia i filozofia predaja svedčia o poctivom hodnotovom nastavení a vďačnosti za možnosť venovať sa takejto práci. Láska, ktorú do nej vkladajú, sa prejavuje aj v prémiovej kvalite finálneho produktu, čoho dôkazom je zisk mnohých ocenení na domácich i medzinárodných súťažiach. V degustačných a predajných priestoroch sa konajú podujatia pre milovníkov vína, oslavy či firemné stretnutia, ale pokojne sem môžete zobrať aj deti. Sú tu pre ne pripravené rôzne atrakcie ako ochutnávka hroznového muštu, stanovačka vo vinohrade alebo disc golf. Dáte si pohár vína? Alebo nealkoholického muštu? Tak teda nazdravie!
Za zdravím chodili do dnes zaniknutých kúpeľov v Herľanoch nielen obyvatelia košického regiónu, ale aj príslušníci uhorskej šľachty. Tunajšie minerálne vody boli známe už v 17. storočí, kedy ich spomínal učenec Matej Bel. Na balneologické účely sa využívali od prelomu 18. a 19. storočia. Slúžili na liečbu gynekologických, zažívacích, reumatických a respiračných ochorení. Kúpele pozostávali zo siedmych prameňov, z toho jeden bol umelo vytvorený vrtom. A hoci kúpele dnes už nie sú v prevádzke, umelý vrt, známy ako Herľanský gejzír, je svetovým unikátom a národnou prírodnou pamiatkou. Chrlí totiž studenú vodu a v dlhé roky bol jediný svojho druhu na svete. V súčasnosti existuje päť podobných aktívnych gejzírov. Vrt sa začal kopať v roku 1870 a 6. mája 1875 bol ukončený v hĺbke 405 metrov. Voda vytryskuje nepretržite od roku 1872. Erupcie sa opakujú s frekvenciou 34 až 36 hodín, dosahujú výšku 22 metrov a trvajú približne 25 minút. Teplota vody sa pohybuje od 14 do 18 stupňov.
I keď kúpele v Herľanoch už neslúžia pôvodnému účelu, sú veľmi dobrým tipom na výlet. Okrem gejzíru sa tu nachádza aj lesopark s množstvom starých a chránených stromov, oddychové miesta s lavičkami a menšie detské ihrisko. Slávnu herliansku vodu môžete ochutnať aj dnes. Stačí sa opýtať a miestni vás nasmerujú k prameňom, kde sa dá nabrať.
Tento článok vznikol vďaka spolupráci s CUPRA Garážou CAMEA car, a.s. v Košiciach. Výlet sme absolvovali v modeli Leon Sportstourer. Poháňa ho osvedčený radový štvorvalec 1,5 TSI s pomocou 48V mild-hybridného ústrojenstva. Táto technológia umožňuje autu efektívne „plachtiť“. Keď pri plynulej jazde povolíte plynový pedál, odstaví sa spaľovací motor a auto plachtí. Vyskúšali sme si to počas jazdy pozdĺž slovensko-maďarských hraníc, kde bola minimálna premávka. Funguje to výborne a pomáha k znižovaniu spotreby. S ľahkou nohou dokážete jazdiť aj pod 6 l/100 km. Pri jazde po nespevnenej ceste vo vinohrade sme ocenili adaptívny podvozok s nastaviteľnou tuhosťou tlmičov, ktoré pekne „žehlili“ nerovnosti. Nový Leon Sportstourer je komfortné a bezpečné auto s vyváženými jazdnými vlastnosťami. Keď treba, s ľahkosťou dokáže podať aj dynamický športový výkon. Atraktívny dizajn podčiarkuje nezameniteľný svetelný podpis s trojuholníkovým prevedením. Viezol nás CUPRA Master Marek Sokirka, ktorému ďakujeme za príjemný výlet, bezpečnú jazdu a pohodovú atmosféru.
