Prečo počas spánku prestávame dýchať? Choroba, ktorá nebolí, ale môže zabíjať
Spánok je nevyhnutnou súčasťou nášho života, no nie vždy je kvalitný a regenerujúci. Problémy ako chrápanie a spánková apnoe možno označíte ako banálny problém, môžu však mať vážne dôsledky pre zdravie. Viac nám o tejto téme povedala vedúca lekárka ORL centra Polikliniky Bezručová v Bratislave Lucia Bujnová.
„Obštrukčný spánkový apnoe syndróm je charakterizovaný opakovanými epizódami zástav dychu pri spánku. To znamená, že zastavíte s dýchaním alebo sú často ešte spojené aj s hypopnoe. To znamená, že sú tam nedostatočné dychové objemy a výsledkom je nedostatočná saturácia tkaniva kyslíkom," vysvetľuje doktorka s tým, že mäkké podnebie, koreň jazyka a krčné mandle sú štruktúry, ktoré najčastejšie spôsobujú zúženie dýchacích ciest pri chrápaní a apnoe.
Pre správne pochopenie vzniku apnoe je dôležitá znalosť štruktúry horných dýchacích ciest, ktoré zahŕňajú nos, nosové dutiny (vrátane prínosových dutín), nosohltan, hltan, hrtanová príchlopka. Tá rozdeľuje dýchacie a prehĺtacie cesty, čiže keď prehltneme, ona sa zavrie, aby sme sa nezadusili jedlom a tekutinami a potom pri dýchaní sa zase otvorí. Poslednou časťou horných dýchacích ciest je hrtan, ktorý končí hlasivkami.
Ako vzniká chrápanie?
Chrápanie vzniká vtedy, keď sa dýchacie cesty zúžia a vzduch prechádza s väčším odporom. „Chrápanie je vlastne len ten nepríjemný zvuk, ktorý vydávate pri spánku. To znamená, že pri chrápaní sa snažíte pretlačiť prúd vzduchu cez dýchacie cesty, ale dýchate väčšinou ústami a ten odpor tých dýchacích ciest je výrazne väčší," uvádza lekárka.
Kto trpí spánkovou apnoe najviac?
Nie každý chrápe pravidelne, no chronické chrápanie a spánková apnoe postihujú predovšetkým mužov a ľudí s nadváhou.
„Pri pravidelnom chrápaní najčastejšie to bývajú pacienti, ktorí sú obézni alebo majú výraznú nadváhu a dominujú muži. Ono to vyplýva zo stavby a z anatómie tela, že muži sú robustnejší, tie krky sú širšie, častokrát ich majú kratšie v porovnaní so ženami," vysvetľuje odborníčka.
Apnoické pauzy si často nevšimne samotný pacient, ale jeho okolie. „Tí pacienti väčšinou neprídu sami, ale sú pozvaní svojim okolím na vyšetrenie. Sú poslaní niekým, kto spí v tej spálni s nimi, pretože tie zvuky sú pre toho spolunocľažníka veľmi otravné. Takisto sa väčšinou partner zľakne tých apnockých páuz, keď počas spánku zastavia s dychom. Bavíme sa o sekundách," uviedla.
Riziká spánkového apnoe
Dlhodobé neliečené spánkové apnoe môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. „V rámci tých páuz nám výrazne klesá saturácia krvi kyslíkom a tie tkanivá sú nedostatočne zásobené kyslíkom. Hrozia nám tak cievne príhody, čiže buď infarkt myokardu, nejaká mozgová príhoda by mohla nastať, arteriálna hypertenzia, čiže zvýšenie krvného tlaku. Takisto tam môže dôjsť k zvýšenému výskytu diabetu druhého typu," upozorňuje doktorka Bujnová.
Diagnostika apnoe
Pacienti najskôr podstúpia ORL vyšetrenie, kde sa hodnotia pomery v dýchacích cestách. „Každý pacient s chrápaním by mal mať ORL vyšetrenie, kde hodnotíme všetky pomery v dýchacích cestách, aj v tých prehĺtacích cestách, kde máme tie prekážky," povedala lekárka.
Následne pacient podstupuje polysomnografiu v spánkovom laboratóriu. "Človek tam príde a ide spať. Snímajú sa mozgové vlny, pohyby hrudníka, pohyby brucha, polohy pri spánku, svalové zvody, odpor v dýchacích cestách a zaznamenáva sa aj chrápanie, EKG, video záznam a saturácia kyslíkom," opisuje.
Tieto údaje potom lekári analyzujú a určujú závažnosť poruchy.
Možnosti liečby
Pri miernych prípadoch sa odporúčajú zmeny životného štýlu. „Voláme to zdravý spánok – nejesť príliš veľa pred spánkom, nepiť alkoholické nápoje, nefajčiť pred spánkom, spať vo vyvetranej miestnosti, neprekurovať ju a upraviť polohu pri spánku," uviedla.
Pri stredne ťažkých prípadoch je možnosť operačného riešenia alebo používanie pretlakového prístroja CPAP, ktorý pacientom pomáha udržiavať otvorené dýchacie cesty počas spánku.
Pri treťom stupni už, podľa lekárky, chirurgické riešenie neprichádza do úvahy a ani nie je veľmi odporúčané. Tretí stupeň najčastejšie mávajú obézni pacienti a tam sú doporučené pretlakové prístroje.
Chirurgická liečba je možná v prípadoch, keď sú prekážky anatomické.
„V rámci nosa dokážeme spraviť plastiku nosovej prepážky, poprípade zredukovať objem slizníc v nosových dutinách, aby tam bolo viac miesta na dýchanie. Čo sa týka mäkkého podnebia, tak sa dá spraviť plastika mäkkého podnebia. Dajú sa vybrať krčné mandle, aby ste tam získali po stranách viac priestoru a poprípade dá sa ešte zmenšiť koreň jazyka,“ vyratúva možnosti.