Nenápadný zabijak, ktorého treba včas odhaliť. Kedy treba utekať ku kardiológovi?
Pľúcna hypertenzia je stav, ktorý sa často zamieňa s inými ochoreniami srdca a pľúc. Ak sa nelieči, môže pacientovi podstatne znižovať kvalitu života. O tejto problematike v relácii Zdravie na TA3 hovorila docentka Eva Goncalvesová, prednostka Kardiologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.
„Pľúcna hypertenzia je stav, ktorý znamená len to, že v pľúcnych tepnách je vyšší tlak. To je všetko. Nič viac to neznamená. Problém je, že tento stav môže nastať pri celej sérii ochorení srdca aj pľúc,“ vysvetľuje docentka Goncalvesová. Dodala, že pľúcna hypertenzia vždy signalizuje horšiu prognózu akejkoľvek choroby, ktorá ju spôsobuje.
Na Slovensku sa manažovaniu liečby pľúcnej hypertenzie venujú kardiológovia. „Je to tak preto, že diagnostické metódy na identifikáciu tohto stavu sú v rukách kardiológov viac ako pneumológov,“ dodala odborníčka.
Prečo vzniká pľúcna hypertenzia?
Pľúcna hypertenzia vzniká v dôsledku zúženia ciev v pľúcach, čo vedie k nárastu tlaku. „Každý vie, že keď šliapne na hadicu v záhrade, tlak v nej stúpne. Podobne je to aj v pľúcnych cievach,“ uvádza docentka.
Ochorenie má rôzne formy a pľúcna artériová hypertenzia je jej zriedkavou, ale najzávažnejšou formou. Ak sa neodhalí, má extrémne zlú prognózu.
Ako sa pľúcna hypertenzia prejavuje?
Vysoký tlak v pľúcach zaťažuje pravú komoru srdca. Príznaky sa prejavujú dýchavičnosťou, pocitom nedostatku vzduchu, odpadávaním a opuchmi. „Začne sa pacient predovšetkým zadýchavať, začne mať pocit nedostatku vzduchu. Najprv pri väčšej námahe a postupne pri menšej a menšej námahe až potom pri minimálnej námahe. Môže dokonca odpadávať,“ opisuje symptómy.
Príčiny ochorenia môžu byť rôzne. Pľúcna hypertenzia môže byť spojená s reumatickými ochoreniami. Tiež môže vzniknúť po prekonaní pľúcnej embólie, ak sa cievy nevyčistia dokonale.
Sekundárna pľúcna hypertenzia sa vyskytuje pri ochoreniach srdca (chlopňové chyby, zlyhávanie ľavej komory) alebo pľúc (obštrukčná choroba pľúc, pľúcna fibróza).
Diagnostika a liečba
Diagnostika je komplexná a prebieha vylučovacou metódou. Najprv sa vylúčia ochorenia ľavého srdca a pľúc. Následne sa zobrazuje pľúcne riečisko pomocou CT, angiografie alebo perfúznej scintigrafie. Konečná diagnostická metóda je katetrizácia, kedy sa priamo meria tlak v pľúcach.
„Katetrizáciu pacienti znášajú veľmi dobre. Zavádza sa cez veľkú krčnú žilu v lokálnom znecitlivení. Pacient môže cítiť nejaké drobné pichanie v úvode. Doteraz sme vykonali 3500 takýchto vyšetrení s minimom komplikácií,“ upokojuje docentka.
Na Slovensku je dostupné takmer kompletné spektrum liekov na toto ochorenie. Tieto lieky rozširujú cievy, zabraňujú tvorbe zrazenín, podporujú činnosť pravej komory a ovplyvňujú bujnenie cievnej steny. Napriek pokrokom v liečbe niektorí pacienti potrebujú transplantáciu pľúc.
Na Slovensku sa transplantácie pľúc nerobia, ale existuje dobrá spolupráca s pracoviskom v Českej republike.
„Bohužiaľ, Slovensko neposkytuje dostatočný počet pľúc na darcovský program v Česku, čo komplikuje prístup na čakaciu listinu,“ upozorňuje.
Ako zlepšiť kvalitu života pacientov?
Pľúcna hypertenzia výrazne ovplyvňuje kvalitu života, najmä u mladších žien. Pacientky majú problémy aj s bežnými domácimi prácami.
„Bežné činnosti ako vysávanie či umývanie okien im môžu robiť veľké problémy. Keď sa dívate na tú dámu, nič moc jej nie je. Keď by začala vysávať, tak to už nedá,“ dodáva.
Napriek náročnosti choroby odborníčka povzbudzuje pacientov: „Medicína ide dopredu. To, čo pred 15 rokmi nebolo možné, je dnes dramaticky iné. Každým rokom prichádzajú nové veci, ktoré zlepšujú pacientom kvalitu života a aj dĺžku života. My máme niekoľko pacientiek, ktoré úspešne odrodili s touto chorobou. Tak nie je to stratené, bude to ťažké, ale spolu to dáme.“
Viac zaujímavostí si pozrite vo VIDEU.
