Vysvetľujeme: Čo prinesie "bič na lekárov" a ako to pocítia pacienti? Na problém sme sa pozreli z troch strán
Požiadavky lekárov, viac ako 3 000 výpovedí a sporné riešenie situácie. To všetko zažíva slovenské zdravotníctvo za posledné týždne. Vláda pripravila plán, ktorý má situáciu nateraz vyriešiť, no nie je jasné, ako to bude vyzerať v praxi a čo bude potom. ta3 sa na situáciu spýtala odborníkov.
Vláda Roberta Fica čelí vážnej kríze v zdravotníctve, ktorú spôsobila vlna výpovedí lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov. Podľa Lekárskeho odborového združenia (LOZ) je v hre vyše 3 000 výpovedí a niektorým zdravotníckym zariadeniam hrozí kolaps.
Aby vláda zabezpečila, že zdravotná starostlivosť nebude úplne paralyzovaná, navrhla kontroverznú sériu zmien v zákonoch, alebo aj „páku“ na lekárov.
Nové opatrenia upravujú tresty za neplnenie povinností počas krízovej situácie a nastavujú pravidlá pre mimoriadne udalosti, ako je kritická nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Čo tieto návrhy znamenajú v praxi?
ta3 pre vás vysvetľuje navrhované zmeny, na ktoré sme sa pýtali aj vedúceho katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK Jozefa Čentéša, zdravotného analytika portálu ozdravme.sk Šimona Jeseňáka a právničky so zameraním na obchodné, korporátne a trestné právo Klaudie Popélyovej.
O čo ide?
Vláda v prvom rade prichádza s novým pojmom: kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. V praxi to znamená, že nemocnice už nemajú kapacitu poskytovať starostlivosť tak, ako by mali.
Ak k takejto situácii dôjde, vláda môže vyhlásiť mimoriadnu situáciu na maximálne 60 dní s možnosťou predĺženia. Počas tohto obdobia platia špeciálne pravidlá a povinnosti.
Jedným z najvýznamnejších opatrení je zákaz odchodu zdravotníkov, ktorých výpovedná lehota by mala skončiť počas tejto krízy. Inými slovami, ak ste zdravotník, výpoveď vám neschvália, kým krízová situácia neskončí.
Podľa slov ministra zdravotníctva Kamila Šaška by však zmeny mali nateraz platiť len pre 12 najkritickejších okresov. Nešpecifikoval však, o aké okresy ide.
Pôjdu lekári do väzenia?
S odmietnutím práce počas mimoriadnej situácie sa spája aj najviac diskutovaná časť navrhovaných zmien - tresty pre lekárov, ktorí pacientom neposkytnú zdravotnú starostlivosť.
Ak teda zdravotník odmietne vykonať, čo mu nariadil štát, alebo úmyselne neplní zákonom uložené úlohy, môže skončiť vo väzení až na jeden rok. Ak však jeho konanie spôsobí ujmu na zdraví alebo smrť, trest sa môže predĺžiť až na päť rokov.
Nové pravidlá trestajú aj akékoľvek úskoky – od predstierania choroby až po falšovanie dokumentov. Aj za takýto pokus o „vyvliekanie sa“ hrozí väzenie.
„Situáciu v zdravotníctve a predložený návrh zákona, ktorým sa do Trestného zákona dopĺňajú dva nové trestné činy, vnímam veľmi citlivo. Za primárne považujem plnenie pozitívneho záväzku štátu spočívajúceho v zabezpečení zdravotnej starostlivosti každému jednotlivcovi na základe verejného zdravotného poistenia. Zároveň si uvedomujem, že sa rozširuje kriminalizácia konania aj zdravotných pracovníkov,“ hovorí o zmenách Čentéš.
Upozorňuje, že tak ako aj pri iných skutkoch, aj v tomto prípade by tresty mali byť až poslednou možnosťou.
„Zvýrazňujem, že trestné právo sa má použiť ako prostriedok poslednej inštancie - ultima ratio. Apelujem predovšetkým na využitie všetkých prostriedkov mimotrestnej povahy, ktoré sú k dispozícii, najmä dohoda zúčastnených strán, tak, aby sa vzniknutá situácia vyriešila a stabilizovala,“ dodal.
Ako by však prípadné tresty vyzerali v realite? Hoci zákon dokonca hovorí o odňatí slobody až na päť rokov, Čentéš vysvetľuje, že v praxi by zrejme zdravotníci „vyviazli“ s miernejšími postihmi.
„Podľa návrhu zákona sa môže uložiť za tieto trestné činy trest odňatia slobody maximálne na päť rokov. Prakticky by to znamenalo ukladanie spravidla podmienečných trestov alebo peňažných trestov, v prípade prvotrestaných páchateľov,“ hovorí odborník z právnickej fakulty. Ak totiž zdravotník poruší niektorú z nových povinností, môže čeliť nielen trestnému stíhaniu, ale aj pokutám. Dodáva však, že lekárov čakajú aj iné následky.
„Nemožno však obísť fakt, že ide o úmyselné trestné činy, v prípade ktorých by napr. odsúdení lekári stratili bezúhonnosť, a nemohli by vykonávať lekárske povolanie,“ upozornil Čentéš.
Aj samotné dokazovanie viny jednotlivých zdravotníkov by však nemuselo byť podľa vedúceho katedry kriminalistiky jednoduché.
„Niektoré pojmy v návrhu zákona vnímam ako diskutabilné napr. úmysel páchateľa v prípadoch ‚predstierania choroby', ‚použitia iného úskoku', pretože sú právne neurčité a môžu byť odlišne interpretované orgánmi aplikácie práva. Tieto pojmy by bolo vhodné v ďalšom legislatívnom postupe precíznejšie vyjadriť,“ odporučil právnik.
Zopakuje sa rok 2011?
Lekári by sa však stále mohli povinnosti vyhnúť, napríklad prostredníctvom péenky. Ani to už však nebudú mať také jednoduché. Ak lekár či sestra dostanú pracovnú povinnosť a ohlásia práceneschopnosť, ich stav bude posudzovať špeciálne určený lekár. Toho vyberie príslušný okresný úrad.
Práve péenky zdravotníci zvolili ako riešenie počas obdobnej krízy, ktorá nastala ešte v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej. V tom čase hrozilo výpoveďami vyše 1 000 lekárov a situáciu vtedajšia koalícia takisto vyriešila vyhlásením núdzového stavu. Nepodchytila však to, čo terajšie navrhované úpravy nazývajú „použitím úskoku“.
Ako pripomína zdravotný analytik Jeseňák, filozoficky medzi vtedajšou a súčasnou situáciou nie je takmer žiadny rozdiel. „V tom čase LOZ podporoval Smer plus dnešný Hlas a výpovediam v princípe tlieskal a vtedajšia vláda, dnes opozičné strany, tento krok (núdzový stav pozn. red.) podporovala, nuž a dnes sú proti. V roku 2011 dochádzalo k vzájomným vypisovaniam sa na péenky,“ pripomína.
Na Slovensko nakoniec museli prísť pomáhať českí vojenskí lekári a vláda neskôr zdravotníkom ustúpila.
Bude to tentokrát fungovať? Podľa právničky Popélyovej áno. „Výpovediam určite môže zabrániť návrh vládneho zákona, ktorý zavádza nové trestné činy porušovania povinností za mimoriadnej situácie či vyhýbanie sa výkonu povinnosti za mimoriadnej situácie. Tieto trestné činy majú spoločný jeden ukazovateľ a to ten, že konanie je považované za protiprávne len v prípade, ak je vyhlásená mimoriadna situácia,“ vysvetľuje.
Upozorňuje však, že trvácnosť tohto riešenia je otázna: „Pokiaľ má byť táto novela Trestného zákona len odstrašením LOZ a lekárov, ktorí podali výpoveď, je treba konštatovať, že ide o zjavnú účelovú zmenu zákona, ktorá ale môže mať požadovaný efekt. Z praxe vieme, že takéto účelové zmeny zákonov častokrát nie sú domyslené do úplného detailu, prípadne sa na ne časom zabudne a až neskoršia prax ukáže nedostatky takejto rýchlej a najmä účelovej zmeny.“