Nález ako z Jurského parku. Našli neporušenú časť dinosaura
Pamätáte sa na scénu z kultového amerického filmu Jurský park, v ktorej ukazujú praveký hmyz zaliaty v jantári, z ktorého potom dokážu získať dinosauriu krv? Skutočnosť ešte prekonala fantáziu jeho tvorcov.
Prekvapenie z trhu
Keď čínsky paleontológ Lida Xing navštívil trh v mjanmarskom meste Myitkyina, upútal ho nezvyčajný kus jantáru. Keď skamenenú živicu presvietil, zazrel v nej zaujímavú štruktúru, ktorá spočiatku vyzerala ako kus papiera.
Vedec cítil, že môže ísť o čosi zaujímavého a jantár odkúpil pre vedecký inštitút paleontológie. Ukázalo sa, že spravil veľmi dobre.
.@royalsaskmuseum "I have been thinking...This may be the coolest find in my life." Lida Xing pic.twitter.com/xt5ccD1VDx
— Mostly Mammoths (@MostlyMammoths) December 8, 2016
Jantár z trhu bol v čase kúpy už obrúsený a spracovaný na ďalšie použitie v šperkárstve. Jeho vnútro sa ale zachovalo neporušené. Keď Lida Xing s kolegami kameň zröntgenoval, našiel čosi, čo prekonalo všetky očakávania – neporušený dinosaurí chvost z druhohôr.
Nič podobné sa zatiaľ nájsť nepodarilo. Spolu s chvostom je v kameni uzamknutý aj hmyz a krv. Všetko je asi 99 miliónov rokov staré.
Zachovala sa dinosauria DNA?
V knihe a filme Jurský park sa museli vedci uspokojiť s pravekým hmyzom, ktorý dinosaurom sal krv. Práve z nej dokázali zrekonštruovať ich DNA a praveké monštrá opäť vytvoriť. Na prvý pohľad sa zdá, že aktuálny nález im poskytne ešte lepšie možnosti.
"Je to najneuveriteľnejšia fosília, akú som kedy videl a je to najbližšie k Jurskému parku, ako sme sa doteraz dostali," netají svoje nadšenie jeden z autorov práce o objave Scott Person.
Pred rokmi by vedci skutočne špekulovali o znovupoužití DNA z dinosaurej krvi a o vytvorení reálnej verzie Jurského parku. Teraz však prevláda názor, že molekuly DNA milióny rokov jednoducho nevydržia, a to ani uväznené v jantári.
Jedinečnosť nálezu spočíva v tom, že je to po prvýkrát, čo sa našla časť dinosaurieho tela zakonzervovaná živicou. Doteraz sa našli maximálne kusy peria, alebo materiálu, o ktorom sa jednoznačne nedalo povedať, z čoho pochádza.
Ako sa malý dinosaurus dostal do takejto časovej schránky? Mohol napríklad zomrieť po tom, ako sa prilepil o živicu zo stromu. Živica ho však mohla pokojne zaliať až po smrti. Druhá možnosť je pravdepodobnejšia. Nenašli sa totiž známky po boji a hmyz, ktorý je zakonzervovaný vedľa chvosta, patril do skupiny požieračov mŕtvol.
Malý, ale mäsožravý
Nevie sa naisto, aký dinosaurus sa zachoval v jantárovej pasci. Odborníci predpokladajú, že mohol byť jedným z maniraptorov – plne operených malých dravcov, ktorí chodili na dvoch nohách.
Zrejme išlo o mláďa alebo o veľmi malého dinosaura. Veci však už vyvrátili možnosť, že by išlo pre prehistorického vtáka, pretože tvar chvosta je jednoznačne dinosaurí.
Stredom dinosaurieho pera sa tiahne takzvaný stvol, ktorý je však menší ako pri vtákoch a naznačuje, že tento prehistorický tvor nemohol lietať. Dalo sa zrekonštruovať aj sfarbenie dávneho tvora. Horná časť tela bola zrejme hnedá a spodná časť biela alebo veľmi bledá.
Ďalšie nálezy z Mjanmarska by mohli znamenať pre paleontológiu veľa. Z miesta, kde sa našiel jantár s chvostom, pochádzajú aj nálezy skamenenej živice s krídlami vtáka z dinosaurích čias. Tamojšie jantárové bane nie sú však pre cudzincov úplne bezpečné a strážia ich miestne sily.
