Osudová chyba? Ukrajina sa v minulosti vzdala jadrového arzenálu výmenou za sľuby bez záruk a teraz sa pýta, prečo
Pod zasneženou krajinou v okolí ukrajinského mesta Pervomajsk leží jeden z najsilnejších symbolov studenej vojny – bývalá raketová základňa.
Miesto, ktoré kedysi ukrývalo medzikontinentálne balistické rakety (ICBM) Sovietskeho zväzu, je dnes múzeom. Historické rakety a odpaľovacie zariadenia pripomínajú časy, keď Ukrajina patrila medzi hlavných hráčov v jadrovom programe ZSSR.
Dnes však základňa vyvoláva zmiešané emócie. Pre mnohých Ukrajincov je pripomienkou strategickej chyby, ktorá sa stala pred 30 rokmi, keď sa krajina vzdala svojho jadrového arzenálu výmenou za sľuby od veľmocí. Pripomína portál BBC.
Sľuby bez záruk
Dňa 5. decembra 1994, na ceremónii v Budapešti, Ukrajina, Bielorusko a Kazachstan oficiálne odovzdali svoj jadrový arzenál.
Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko, Čína a Rusko sa v Budapeštianskom memorande zaviazali garantovať ich nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť.
Ukrajina, ktorá sa len začínala stavať na nohy po rokoch sovietskej nadvlády, vnímala túto dohodu ako krok k mieru a stabilite.
„Prečo používať peniaze na jadrové zbrane, keď ich môžeme investovať do priemyslu a prosperity?” spomína vtedajší veľvyslanec Ukrajiny v Londýne Serhij Komisarenko na rozhodovanie svojej krajiny.
Len málokto vtedy predpokladal, že Rusko, ktoré bolo jedným zo signatárov memoranda, napadne Ukrajinu v priebehu 20 rokov.
Zbraň, ktorú Ukrajina stratila
V čase podpisu dohody bola Ukrajina domovom približne tretiny sovietskeho jadrového arzenálu.
Oleksandr Suščenko, vtedajší mladý dôstojník, si pamätá, ako na základni v Pervomajsku sledoval demontáž rakiet a deštrukciu podzemných raketových síl.
„V tom čase to dávalo zmysel. Amerika už nebola nepriateľom a udržiavať jadrové zbrane bolo finančne náročné,“ hovorí Suščenko, ktorý je dnes kurátorom múzea na bývalej základni.
Súčasná situácia zmenila pohľad
Avšak pohľad na súčasný konflikt s Ruskom prináša nový názor. „Bola to chyba úplne zničiť všetky jadrové zbrane,“ priznáva.
Podľa neho si mala Ukrajina ponechať aspoň niekoľko taktických hlavíc, ktoré by mohli slúžiť ako odstrašujúci prostriedok.
Jadrové zbrane ako možnosť?
Ukrajina v roku 1994 dôverovala, že medzinárodné spoločenstvo splní svoje záväzky.
„Mysleli sme si, že podpora od USA, Británie, Francúzska a dokonca aj Ruska bude stačiť,“ hovorí Komisarenko. Realita však ukázala, že sľuby z Budapeštianskeho memoranda zostali len na papieri.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba nedávno označil memorandum za „pomník krátkozrakosti“. Na zasadnutí NATO ukázal jeho kópiu ako varovanie pred opakovaním podobných chýb.
NATO ako odpoveď?
Prezident Volodymyr Zelenskyj považuje členstvo v NATO za jedinú skutočnú záruku bezpečnosti pre svoju krajinu. „Pre nás sú NATO a Európska únia nevyhnutné,“ zdôrazňuje.
Avšak aj po takmer troch rokoch vojny sú spojenci rozdelení. NATO hovorí o „nevratnej ceste Ukrajiny k členstvu“, ale časový harmonogram zatiaľ neexistuje.
Môže sa Ukrajina vrátiť k jadrovým zbraniam?
Napriek oficiálnemu popretiu, otázka opätovného vyzbrojenia rezonuje medzi odborníkmi.
Bývalá štátna tajomníčka ukrajinského ministerstva obrany Alina Frolova priznáva, že diskusie o tejto možnosti prebiehajú.
„Ak stratíme podporu a prehráme vojnu, jadrové zbrane by mohli byť možnosťou na ochranu našich ľudí,“ hovorí.
Súčasť minulosti, ale zároveň kľúč k bezpečnosti
Zatiaľ je však návrat jadrových zbraní vzdialený. Základňa v Pervomajsku zostáva múzeom, ktoré návštevníkom pripomína silu a riziko jadrového arzenálu.
S pohľadom na jednu zachovanú 30-metrovú podzemnú šachtu a starý ovládací panel, kde sa kedysi vydávali príkazy na odpálenie rakiet, sa ukazuje, aká fatálna mohla byť táto sila.
Pre Ukrajinu však otázka jadrových zbraní zostáva nielen súčasťou minulosti, ale možno aj kľúčom k jej budúcej bezpečnosti.
Pozrite si aj reportáž z 1. decembra o stretnutí prezidenta Zelenského s lídrami EÚ: