Juhokórejský prezident zruší stanné právo. Rešpektuje rozhodnutie parlamentu, ktorý ho k tomu vyzval
Juhokórejská vláda sa na narýchlo zvolanom zasadnutí zhodla na zrušení stanného práva, ktoré pred niekoľkými hodinami vyhlásil prezident Jun Sok-Jol. Informovali o tom agentúry. Prezident sa krátko predtým rozhodol rešpektovať vôľu parlamentu, ktorý ho v hlasovaní na odvolanie stanného práva vyzval.
Stiahnutie vojsk
Ešte pred zasadnutím vlády Jun Sok-jol oznámil stiahnutie vojenských jednotiek nasadených do ulíc a k budove parlamentu.
Podľa agentúry AFP účastníci protestov krátko po vyhlásení Juna začali v uliciach oslavovať.
„Včera večer o 23.00 h som vyhlásil mimoriadne stanné právo s pevným rozhodnutím zachrániť krajinu vo svetle protištátnych síl, ktoré sa pokúšajú ochromiť základné funkcie krajiny a ústavný poriadok slobodnej demokracie,“ vyhlásil Jun.
„Prišla však požiadavka Národného zhromaždenia na zrušenie stanného práva,“ doplnil.
Podľa juhokórejskej ústavy má prezident právomoc vyhlásiť stanné právo v prípade vojenského ohrozenia alebo pri potrebe zabezpečiť vnútornú bezpečnosť krajiny. Ak sa však parlament hlasovaním vysloví proti, je povinnosťou prezidenta stanné právo zrušiť. Za zrušenie kroku hlasovalo všetkých 190 prítomných zákonodarcov z celkových 300, informovala BBC.
Čo sa stalo?
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v utorok (3. 12.) v krajine vyhlásil stanné právo a opozíciu obvinil zo sympatií voči Severnej Kórei a paralyzovania vlády svojou protištátnou činnosťou.
Krok vyvolal odpor juhokórejského parlamentu a znepokojenie u ostatných krajín, z ktorých niektoré vrátane Česka vyzvali svojich občanov na opatrnosť. Juhokórejskí poslanci v reakcii zvolali schôdzu, na ktorej vyzvali prezidenta na zrušenie rozhodnutia.
Prezident následne vyhlásil, že stanné právo skutočne zruší, a to po zasadnutí vlády. Kabinet sa má podľa neho zísť "čo najskôr".
Prezident najprv pred polnocou miestneho času (v utorok popoludní SEČ) spolu s vyhlásením razantného kroku v krátkom televíznom prejave sľúbil "vymiesť sily, ktoré napomáhajú KĽDR, a brániť demokratický ústavný poriadok".
Opozičná Demokratická strana v reakcii na prezidentovo rozhodnutie zvolala poslancov do budovy parlamentu a jej šéf I Če-mjong vyzval občanov, aby sa pred parlamentom zhromaždili. Spolu s nimi sa ale k budove dostavili aj desiatky policajných hliadkových vozidiel a autobusov poriadkovej polície.
Zrušenie stanného práva
Juhokórejskí poslanci potom v stredu okolo 01:00 miestneho času (v utorok 17: 00 SEČ) odhlasovali požiadavku, aby prezident stanné právo zrušil. Do parlamentu, kde sa poslanci vyslovili proti stannému právu, vstúpili vojaci, neskôr budovu ale zase opustili.
BBC informovala o chaotických scénach vo vnútri i mimo parlamentu a o stretoch medzi políciou a demonštrantmi pred hlavnou parlamentnou budovou. Zábery kórejskej televíznej stanice YTN ukazovali desiatky vojakov vo vonkajších priestoroch parlamentu, kde sa zhromaždili aj civilisti a novinári.
Jun Sok-jol následne vo vystúpení v stredu pred 5:00 h miestneho času (v utorok neskoro večer SEČ) uviedol, že bude rešpektovať výsledok hlasovania parlamentu a na zasadnutí vlády stanné právo odvolá.
Vlády Spojených štátov a Británie uviedli, že situáciu v Južnej Kórei pozorne sledujú. Čína svojich občanov prebývajúcich v Južnej Kórei vyzvala na pokoj.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov podľa agentúry Interfax uviedol, že Kremeľ považuje situáciu v Južnej Kórei za znepokojujúcu a vývoj pozorne sleduje. Situáciu pozorne a so znepokojením sleduje aj OSN. Biely dom na dianie uviedol, že od juhokórejského prezidenta vopred nevedel, že vyhlási stanné právo. Oznámil tiež, že Washington má vážne obavy z vývoja v tomto ázijskom štáte a že prezident Joe Biden je v kontakte s juhokórejskou vládou.
Éra autoritárskych lídrov
Prezidentov prekvapujúci krok pripomenul éru autoritárskych lídrov, ktorú krajina nezažila od 80. rokov, píše agentúra AP.
„Je to krok, ktorý som v Južnej Kórei 21. storočia nikdy nečakala,“ komentovala vyhlásenie stanného práva podľa stanice BBC jedna vysokoškolská študentka.
„Prišiel som brániť demokraciu. Za vlády diktátorov sme sa nemohli ozvať, teraz ale môžeme,“ povedal podľa Reuters 66-ročný demonštrant, ktorý pred parlamentom odkazoval na dobu pred demokratizáciou krajiny v roku 1987.
Niektorí Juhokórejčania sprvu nechápali, čo sa v ich krajine vlastne stalo.
„Stanné právo? Myslel som, že je to deepfake,“ napísal jeden užívateľ na sieti X po tom, čo videl prezidentov televízny prejav.
„Prvé, čo mi napadlo, keď vyhlásil stanné právo, bola vojna so Severnou Kóreou,“ napísal iný užívateľ.
„Žiadnymi slovami nemôžem vyjadriť, ako veľmi sa bojím, aby sa to pre našich občanov nezvrhlo v niečo, ako je Severná Kórea,“ povedal ďalší z protestujúcich.
Uzurpovanie moci
Jun Sok-jolov krok je podľa vedúceho katedry ázijských štúdií na Metropolitnej univerzite Praha Michala Kolmaša flagrantným uzurpovaním moci. Prezident sa podľa neho prevzatím moci pokúša vymaniť z politických problémov.
Juhokórejský won po vyhlásení stanného práva klesol na dvojročné minimum voči americkému doláru, informovala agentúra Bloomberg. Predstaviteľ juhokórejskej centrálnej banky povedal, že banka pripravuje sériu opatrení, ktoré stabilizujú trh, ak to bude potrebné. Kórejská burza zatiaľ nerozhodla, či v stredu otvorí alebo nie, informoval Reuters.
Pozrite si aj reportáž z 3. decembra o vyhlásení stanného práva: