Čakali, že ukrajinská okupácia potrvá iba deň, no mýlili sa. Obyvatelia ruskej Sudže opísali útek pred guľkami
Ruské mesto Sudža je už tri mesiace obsadené ukrajinskými ozbrojenými silami. Koľko ľudí v meste zostáva, sa nevie. Toto sú príbehy ľudí, ktorí dokázali odísť a snažia sa zachrániť svojich blízkych, píše ruský server Meduza, pôsobiaci v lotyšskom exile.
Ukrajinské vojská vstúpili do Kurskej oblasti 6. augusta a hneď obsadili desiatky miest a dedín. Podľa úradov odtiaľ odišlo 112.-tisíc ľudí. Nevie sa, koľko ľudí zostalo pod ukrajinskou okupáciou. Väčšina z tých, čo odišla, skončila v Kursku.
Verili, že sa čoskoro vrátia domov
Spočiatku utečenci verili, že sa čoskoro budú môcť vrátiť domov. Dostávali pomoc - a pozorne sledovali reportáže ukrajinských médií pri hľadaní informácií o svojich blízkych, ktorí zostali v pohraničí.
Čoskoro sa ukázalo, že o otvorenie humanitárneho koridoru pre civilistov sa ani nejedná a že peniaze, poskytnuté ruským štátom na pomoc utečencom, končia.
Na začiatku novembra obyvatelia Sudže a ďalších okupovaných obcí usporiadali demonštráciu na hlavnom námestí v Kursku. Potom miestni hodnostári sľubovali riešiť všetky problémy, ale ešte ich nevyriešili.
"Najsilnejšie ostreľovanie sa začalo o tretej v noci. O šiestej už boli (ukrajinskí vojaci) na (predmestí) Gončarovka. Veľmi rýchlo prenikli, pretože hranica bola prázdna, boli tam len vojaci základnej služby," spresnila Julija, obyvateľka Sudže v spomienke, ako s manželom Valerijom, desiatimi deťmi, z ktorých deväť je osvojených, nevestou a štyrmi vnukmi zažili začiatok ukrajinského útoku 6. augusta.
Evakuácia sa nekonala
Ukrajinská armáda vstúpila do mesta ešte v ten istý deň. Úrady v Kurskej oblasti a v Sudžskom okrese nestihli vyhlásiť evakuáciu, ľudia museli utekať z mesta.
"Odchádzali sami, pretože už začali chápať, že niečo nie je v poriadku. Všetkým sa nám zdalo, že je to na deň či dva," vysvetľuje ďalšia obyvateľka mesta Alla. Spolu s mužom, dieťaťom a matkou v staršom veku odišli zo Sudže pod paľbou ešte v prvý deň ukrajinského útoku.
Práve skutočnosť, že sa nekonala organizovaná evakuácia, označujú miestni za hlavnú chybu vtedajšieho náčelníka okresu Alexandra Bogačeva (odvolaného v polovici novembra) a gubernátora Alexeja Smirnova. Úrady podľa miestnych mali byť pripravené na to, že v pohraničí môžu prepuknúť boje. "Od náčelníka nášho okresu a starostu mesta (Vitalija Slaščeva) žiadna pomoc neprišla," zdôrazňuje Alla. "Ani sa neukázali: nepozvali ľudí na schôdzu, aby ich aspoň nejako podporili, aby povedali, čo majú ďalej robiť. Nikto ich odvtedy nevidel," doplnila.
V reakcii na výhrady gubernátor Smirnov len zvaľoval zodpovednosť na ministerstvo obrany: Od vojakov vraj neprišli žiadne inštrukcie, že je nevyhnutné evakuovať ľudí.
Varoval ich Ukrajinec, nikto mu neveril
Samotní obyvatelia mesta oznámenie dostávali - pravda, nie od úradov, ale od nejakého "Ukrajinca". Podľa Julije a Valerija v predvečer ukrajinského útoku muž, ktorý sa predstavoval ako Alexej či Andrej, zatelefonoval či napísal mnohým obyvateľom Sudže a vyzýval ich, aby čo najrýchlejšie odišli z mesta. Dodnes sa nevie, kto to bol.
"Našej dcére poslal esemesku: odíď, odíď zo Sudže. Všetci sa mu ale smiali: čo kecáš, máme dobrú armádu a chránené hranice, nič nám neurobíte. Nadávali mu. A vidíte, čo sa stalo," hovorí Valerij. Alla dodáva, že "Ukrajinec" písal podobné varovania aj v komentároch k miestnemu kanálu Sudža Rodnaja s 82 500 predplatiteľmi na sociálnej sieti, ale "prirodzene mu nikto neuveril". Komentáre sú už zmazané.
Keď začala paľba, Julija, Valerij a ich rodina sa spočiatku ukryli do pivnice školy neďaleko od ich domu, veď "strieľali nepretržite". Po tom, čo paľba zoslabla, odišli do dediny Bolšoje Soldatskoje, asi 20 kilometrov od Sudži. Strávili tam niekoľko dní na farme, kde pracoval jeden zo synov. Keď ukrajinské vojská začali ostreľovať aj túto dedinu, odišli do Kurska.
Julija a Valerij uviedli, že počas presunov neraz videli, ako ukrajinskí vojaci strieľajú po autách civilistov. O útokoch hovoria aj ďalší utečenci, Ukrajina ich popiera.