Keď sa narodil, hrôza ešte len začínala. Matka opisuje tisíc dní vojny na Ukrajine očami svojho syna
Mal len tri dni, keď ho zabalila do deky a utekala s ním do relatívne bezpečnej oblasti. Aj toto je svedectvo mamy, ktorá v čase vypuknutia vojny na Ukrajine priviedla na svet potomka.
Pred takmer tromi rokmi mierila Ukrajinka Ljudmila Rodčenková do nemocnice rodiť svoje štvrté dieťa. Teraz opisuje, ako cestou videla na ulici telá civilistov prikrytých dekami.
Deň po narodení jej syna Jevhena Stepanenka parkoval pred klinikou ruský tank. Nemocnicu udržiaval v chode dieselový generátor a voda dodávaná z dvoch hasičských áut, napísala agentúra Reuters.
V deke mu nebola vidieť ani tvár
Zatiaľ čo ruské invázne jednotky obsadili jej rodné mesto Buča ležiace neďaleko Kyjeva, 42-ročná Rodčenková čoskoro na to zavinula svojho novorodeného syna do deky a utiekla s ním aj svojimi ostatnými deťmi do relatívneho bezpečia centrálnej Poltavskej oblasti.
"Neboli sme si istí, čo prinesie budúca hodina, dve alebo tri, nie to ďalší deň," povedala teraz Rodčenková vo svojom dome v Buči, zatiaľ čo spomínala na udalosti v období okolo jej pôrodu.
"Mal iba tri dni, keď zažil tak náročnú cestu; bol celý zabalený v dekách, nebolo mu vidieť ani tvár. Prešiel si zimou a mrazom," povedala.
Pokrovsk. I visited the location of the 25th Separate Airborne Sicheslav Brigade, which is defending the city. I spoke with the defenders and presented them with awards.
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) November 18, 2024
This is a tense and challenging direction. It is only thanks to the strength of our warriors that the East… pic.twitter.com/MJUiPgs7k0
Rodčenková pritom spomína, ako na kontrolných stanovištiach žiadala vojakov o horúcu vodu, aby novorodenému synovi pripravila detskú výživu.
Útek z mesta ruskej brutality
Javhenij, alebo Žeňa, ako mu jeho mama láskyplne hovorí, je jedným z tisícok detí narodených do rozsiahlej vojny na Ukrajine. Teda do konfliktu, od ktorého vypuknutia čoskoro uplynie 1000 dní, a ktorý prináša výzvy, aké si len máloktorá rodina dokáže predstaviť.
V počiatočnej panike po invázii sa Rodčenkovej a jej deťom podarilo z Buča utiecť. Mesto sa pritom stalo synonymom ruskej brutality.
O niekoľko týždňov neskôr boli na ulici objavené mŕtvoly desiatok civilistov. Niektorí z nich boli zjavne popravení. Moskva popiera zabíjanie civilistov a tvrdí, že scény v Buči boli zinscenované.
Vojna na Ukrajine trvá tisíc dní, viac v reportáži tu:
Pocit normálnosti
Ako sa vojnová realita postupne usadzuje, Rodčenková, rovnako ako ostatní Ukrajinci, hľadá nejaký pocit normálnosti.
"Snažím sa zabezpečiť, aby mal normálne detstvo a nesústredil svoju pozornosť na sirény," povedala s odvolaním sa na takmer každodenné varovanie po celej Ukrajine pred ruskými dronmi a strelami.
"Ale keď mi na mobile naskočí upozornenie na letecký poplach, povie: Mami, bojím sa, bojím sa. Keď zaznie signál o konci poplachu, povie: Odvolanie (poplachu)! Nemyslím si však, že plne rozumie tomu, čo to znamená," uzatvára Rodčenková.
