Základná škola v Budimíre dosahuje vynikajúce výsledky. Navštevujú ju deti s ADHD, Aspergerovým syndrómom či poruchami učenia
Na Základnej škole v Budimíre neďaleko Košíc sa vzdeláva takmer 600 žiakov. Sú medzi nimi deti z marginalizovaných komunít, žiaci s poruchami učenia diagnózou ADHD či Aspergerovým syndrómom. Vďaka inkluzívnemu prístupu však môžu byť všetci rovnako úspešní.
Frustrácia, nepochopenie a neprijatie s týmito pocitmi by do školy nemalo prichádzať žiadne dieťa. V základnej škole v Budimíre sa snažia ísť cestou inklúzie. Deťom a učiteľom pomáha aj liečebný pedagóg.
"Ku mne chodia deti vyslovene s nejakým postihnutím, s nejakým zdravotným znevýhodnením ako je Aspergerov syndróm, potom sú to často také veci, aké by sme zvonku mohli popísať ako problémy v správaní," liečebný pedagóg Peter Farbár.
Terapeutická miestnosť je pre týchto žiakov miestom, kde sa nemusia báť hodnotenia či odsúdenia. Svoje problémy môžu vyjadriť rôzne.
"Tu to môžu odohrať, tu to môžu namaľovať, tu to môžu povedať, môžu postaviť obraz do piesku," dodal liečebný pedagóg.
Cieľom však nie je žiaka napraviť, ale nájsť spôsob ako môže so svojou inakosťou spokojne fungovať v triede s ostatnými spolužiakmi. Do tohto procesu sú zapojení aj učitelia napríklad na hodine matematiky.
"Na všetkých lístkoch boli príklady rovnaké, ale tá diferenciácia spočívala v tom, že každé dieťa malo inú vzdialenosť k dosiahnutiu toho príkladu. To znamená, že potrebovalo niektoré viac čau, niektoré menej času na to, aby úlohu zvládlo, ale ako ste videli, deti to dobehli približne v rovnakom čase," povedala triedna učiteľka na I. stupni ZŠ. Michaela Kurucová.
Pedagógovia majú na pamäti, že deti nie sú sériové výrobky. Snažia sa vnímať ich ako jednotlivcov bez porovnávania.
"Chceme naozaj zachytiť každé dieťa, každého žiaka v tom vyučovacom procese, aby sa mu v tej škole darilo, aby naozaj zažívalo úspech," poznamenala učiteľka.
"Uplatňovanie inkluzívneho prístupu v škole si vyžaduje predovšetkým učiteľov, ktorí rozumejú tej inklúzii, ktorí majú takéto rastové nastavenie, otvorenú myseľ," povedala riaditeľka ZŠ s MŠ M.R. Štefánika v Budimíre Jana Bavoľárová.
Známky vypovedajú o vedomostiach. Spokojnosť a šťastie žiakov sú však nemerateľné. Inklúzia je nikdy nekončiaci proces.
"To sa nikdy nedá povedať, že je to proces, ktorý nikdy neskončí, aj my stále hovoríme, že sme na tej ceste, že niekde sa už na tej ceste nachádzame, ale stále je čo vylepšovať aj na čom pracovať," podotkla riaditeľka školy.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac