Nemecko už má menšinovú vládu, prezident odvolal trojicu ministrov. Scholz takto plánuje pokračovať do januára
Nemecko má po rozpade trojčlennej koalície menšinovú vládu. Prezident Frank-Walter Steinmeier dnes odvolal troch ministrov za Slobodnú demokratickú stranu (FDP), štvrtý zostal vo funkcii ako nestraník.
V úrade ďalej zostáva kancelár Olaf Scholz, ktorý teraz vedie dvojčlennú koalíciu svojich sociálnych demokratov (SPD) a zelených. Vládnuť plánuje až do budúceho roka, v polovici januára chce požiadať Spolkový snem o vyslovenie dôvery.
Podľa predpokladu ju nedostane, a otvorí sa tak cesta k predčasným voľbám. Konať by sa mohli na konci marca. Opozícia Scholzov harmonogram kritizuje a žiada voľby čo najskôr. Nemecká tlač rozpad doterajšej koalície veď hodnotí ako dobrú správu pre Nemecko.
Nemecký koaličný kabinet, ktorý krajine vládol od decembra 2021, sa rozpadol v stredu po tom, čo skrachovali koaličné rokovania, ktoré mali ukončiť hlbokú krízu. Stredoľavá SPD, ekologická strana Zelených a liberálna FDP sa v poslednom čase preliali predovšetkým v otázkach hospodárskej a finančnej politiky, ale napríklad aj migrácie.
Scholz v stredu žiadal, aby bola prerušená platnosť takzvanej dlhovej brzdy, ústavnej poistky, ktorá bráni príliš rýchlemu zadlžovaniu krajiny. Doterajší minister financií Christian Lindner, ktorý je zároveň predsedom FDP, to odmietol a navrhol, aby vláda doviedla krajinu „usporiadane“ k predčasným voľbám.
Kancelár sa potom Lindnera rozhodol zbaviť funkcie a FDP ešte v ten istý večer oznámila, že z koalície sťahuje všetkých svojich ministrov.
Scholz v stredu večer v prejave, ktorý bol podľa agentúry DPA zjavne vopred pripravený, ohlásil, že požiada Spolkový snem o vyjadrenie dôvery 15. januára, a to s predpokladom, že ju nedostane. V takom prípade môže na návrh kancelára prezident rozpustiť Spolkový snem a vypísať nové voľby.
Ministri a poslanci
Minister dopravy Volker Wissing z FDP, ktorý patril k zástancom pokračovania koaličnej spolupráce, dnes oznámil, že vo vláde zotrvá, ale ako nestraník. Zvyšných ministrov za FDP prezident Steinmeier dnes odvolal. Lindnera na žiadosť kancelára, zatiaľ čo minister spravodlivosti Marco Buschmann a ministerka pre vzdelanie a výskum Bettina Starková-Watzingerová o to požiadali sami.
Lindnera vo funkcii nahradil Scholzov blízky spolupracovník Jörg Kukies, ministerstvo spravodlivosti si k doprave pribral Wissing. O vzdelanie a výskum sa má nanovo vo vláde starať minister pôdohospodárstva za zelené Cem Özdemir.
Prezident uviedol, že Nemecko teraz potrebuje akciuschopnú vládu a stabilitu. Dodal, že je v prípade splnenia podmienok pripravený rozpustiť Spolkový snem. V súčasnosti v ňom má Scholzova SPD 207 poslancov, zelení 117 a FDP 91. Doteraz sa tak trojkoaličná vláda mohla opierať o pohodlnú väčšinu 415 poslancov.
Po odchode FDP má vláda SPD a zelených podporu len 325, ak sa počíta aj hlas čerstvého nestraníka Wissinga. Nadpolovičná väčšina je pritom 367 poslancov, a je tak zjavné, že avizované hlasovanie o dôvere kancelár nevyhrá.
V takom prípade bude môcť prezident na kancelárovu žiadosť počas nasledujúcich 21 dní Spolkový snem rozpustiť. Podľa ústavy nasledujú do 60 dní predčasné voľby. V riadnom termíne sa mali konať až 28. septembra, teraz by sa podľa agentúry DPA mohli konať 30. marca, pretože v tom čase nie sú v žiadnej spolkovej krajine prázdniny.
Naposledy ako Scholz postupoval v roku 2005 kancelár Gerhard Schröder, ktorý požiadal o vyslovenie dôvery po krajinských voľbách v Dolnom Sasku, ktoré jeho sociálna demokracia prehrala.
Opozícia pred dilemou
Opozícia Scholzov harmonogram kritizuje. Predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz kancelára vyzval, aby požiadal parlament o dôveru okamžite. Voľby by sa podľa neho mohli konať v druhej polovici januára.
Kancelár však Merzovu výzvu odmietol, chce v nasledujúcich týždňoch v parlamente schváliť zákony, ktoré podľa neho neznesú odklad. Červeno-zelená koalícia však nebude schopná schvaľovať zákony sama, podporu bude musieť hľadať pre každé opatrenie zvlášť.
Neistota panuje okolo spolkového rozpočtu na budúci rok. Scholzovi, Habeckovi a Lindnerovi sa nepodarilo dohodnúť na financovaní niektorých kapitol. Schvaľovanie rozpočtu bude v súčasnom parlamente, kde už vláda nemá väčšinu, veľmi problematické. Opozičný líder Merz bude teraz čeliť dileme: ak odmietne podporiť Scholza v schválení rozpočtu, mohlo by to negatívne ovplyvniť aj projekty, ktoré sám silno presadzuje, ako je napríklad podpora Ukrajiny.
Merz je oficiálnym kandidátom na kancelára opozičnej konzervatívnej únie CDU / CSU, ktorá má podľa aktuálnych prieskumov najväčšiu šancu vyhrať voľby. Získala by medzi 31 a 33 percentami hlasov. SPD si v poslednom prieskume agentúry Forsa z 5. novembra pripísala 16 percent, rovnako ako krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), zelení desať percent. Do Spolkového snemu by sa dostalo ešte ľavicovo populistické Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW).
Na to, aby kancelár urýchlene požiadal parlament o vyslovenie dôvery, vyzvali dnes Scholza tiež ďalší predstavitelia opozičných strán, napríklad predseda CSU a bavorský premiér Markus Söder či spolupredsedovia AfD Alice Weidelová a Tino Chrupalla.
Nemecké médiá dnes napísali, že Berlín postihlo politické zemetrasenie, koniec rozhádanej vládnej trojkoalície je ale podľa nich dobrou správou pre Nemecko. Viaceré médiá kritizovali kancelára Scholza, ktorý podľa nich nesie veľký diel viny za krach koalície, aj keď sa snaží zvaliť všetko na predsedu FDP Lindnera.
Médiá tiež pripomínajú, že sa vládna koalícia rozpadla krátko po tom, ako si Američania zvolili za prezidenta znovu republikána Donalda Trumpa. Neuspokojivý stav nemeckého hospodárstva by sa kvôli Trumpovmu plánu na zvýšenie ciel mohol pritom ešte zhoršiť. Vplyv by mohol mať rozpad nemeckej koalície tiež na ďalšiu pomoc pre Ukrajincov. USA a Nemecko sú dvaja najväčší podporovatelia Ukrajiny pri jej obrane proti ruskej agresii.
Pozrite si archívnu reportáž o návšteve amerického prezidenta v Nemecku z 18. októbra 2024: