Novela zákona o platoch zdravotníkov bude prerokovaná v skrátenom konaní. V parlamente bolo dnes rušno (PREHĽAD)
Poslanci Národnej rady SR budú o vládnej novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá rieši platy zdravotníkov, rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní.
Platy sestier, pôrodných asistentiek, záchranárov a ďalších zdravotníkov, ktorých minimálna výška základnej zložky mzdy je v tomto roku pod koeficientom 1,00, by mali podľa návrhu v nasledujúcich dvoch rokoch rásť rovnako, ako bolo plánované pred prijatím konsolidačných zmien.
Pri ostatných zdravotníkoch by v nasledujúcich dvoch rokoch mali platy rásť pomalšie, ako sa plánovalo. V novele sa však navrhuje zvýšenie oproti stavu po schválení konsolidačných opatrení, a to z troch na 6,44 percenta pre rok 2025 a 8,05 percenta pre rok 2026. Úprava by mala tiež priniesť zvýšenie sadzby poistného za poistencov štátu na posledný mesiac tohto roka zo 4,5 na 6,55 percenta z vymeriavacieho základu.
Ministerstvo zdravotníctva, ktoré za novelou stojí, chce zmenami predísť hromadným výpovediam zdravotníkov v nemocniciach.
"V prípade nevykonania úpravy hrozí podávanie hromadných výpovedí zo strany zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach, ako aj pokles záujmu o štúdium jednotlivých zdravotníckych profesií zo strany študentov, odchod zdravotníckych pracovníkov zo systému zdravotníctva, prípadne ich presun do iných štátov," skonštatovalo.
Viac peňazí pre obce a VÚC
Obce a vyššie územné celky (VÚC) by mohli získať možnosť do konca roka 2025 použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj zdroje rezervného fondu. Vyplýva to z novely zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorú predložil koaličný poslanec Ján Ferenčák (Hlas-SD). Novelu v utorok parlament posunul do druhého čítania.
Podľa navrhovanej legislatívy by sa v podmienkach územnej samosprávy do konca roka 2025 nemuseli uplatňovať princípy o zostavovaní bežného rozpočtu vo vzťahu k použitiu rezervného fondu. Počas tohto obdobia by obce a VÚC nemuseli byť povinné uplatniť ustanovenia o vykonávaní zmien rozpočtu v priebehu roka s cieľom zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu na konci roka.
Opozičné návrhy bez úspechu
Právo osôb s ťažkým zdravotným postihnutím na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby v zdravotníckom zariadení sa neposilní. Poslanci v utorok neposunuli opozičný návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti do druhého čítania. Do parlamentu ho predložili poslanci Veronika Veslárová a Oskar Dvořák (obaja PS), ktorí upozorňovali na nedostatočnú úpravu problematiky podľa súčasnej legislatívy.
Zákonodarcovia navrhovali okrem iného vypustiť z platného zákonu výnimku, podľa ktorej sa nepretržitá prítomnosť nezabezpečí, ak prítomnosť sprievodu narúša poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
"Umožňuje to široký výklad uplatňovanie tejto výnimky v praxi," odôvodnili. Chceli tiež presadiť, aby sa právo na sprievod týkalo aj poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti, nielen ústavnej. Navrhli tiež vypustiť podmienku, že osoba s ŤZP musí byť osobou nespôsobilou dať informovaný súhlas.
Poslanci takisto odmietli ďalší návrh opozičného PS. Novelizovať chceli zákon o rodine. Manželstvo sa tak nebude dať uzavrieť aj pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá nevedie matriku.
Úspech nemali ani ďalšie dva návrhy uznesení, tiež z dielne progresívcov. Prvý sa týkal odsúdenia útoku na detské zdravotnícke zariadenie v ukrajinskom Kyjeve. Druhý hovoril o voľbe šéfa parlamentu.
Prvým uznesením mala NR SR odsúdiť ruský vzdušný útok na detskú nemocnicu v Kyjeve z 8. júla, vyjadriť ľútosť nad obeťami a vyzvať vládu na odsúdenie činu.
V druhom uznesení poslanci za PS navrhovali, aby sa vyhlásila voľba nového predsedu parlamentu. Poukázali na to, že odo dňa zvolenia Petra Pellegriniho za prezidenta SR nemá Národná rada SR riadneho šéfa, ale riadením je poverený podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas-SD).
Parlament neprijal ani posledný opozičný návrh uznesenia, tentokrát z dielne opozičných poslankýň Národnej rady SR. Chceli ním presadiť, aby poslanci odsúdili "urážlivé, vulgárne a ponižujúce" výroky poslanca Rudolfa Huliaka (nezaradený) na adresu poslankyne Lucie Plavákovej (PS) z 25. septembra.
Uznesením chceli opozičné poslankyne tiež dosiahnuť, aby sa parlament ospravedlnil Plavákovej za Huliakove výroky a vyzval poslanca, aby sa jej ospravedlnil. Parlament mal tiež podľa návrhu uznesenia vyzvať vládu, aby sa dôrazne postavila proti vulgárnym, ponižujúcim a urážlivým výrokom voči ženám a dievčatám.
Ľahšia cesta k učebniciam
Verejné obstarávanie vo vzťahu k vysokoškolským učebniciam či skriptám by sa mohlo zjednodušiť. Vyplýva to z novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú poslanci Národnej rady SR v utorok posunuli do druhého čítania.
Podľa návrhu by sa zákon o verejnom obstarávaní nemusel vzťahovať na podlimitnú zákazku, ktorej predmetom je tvorba a vydanie vysokoškolských učebníc, skrípt a ďalších výstupov publikačnej činnosti zamestnancov vysokých škôl a študentov študijného programu tretieho stupňa, ktoré zadáva vysoká škola. Novela by mohla byť účinná od 1. januára 2025.
Novela priestupkového zákona
Poslanci tiež schválili novelu priestupkového zákona, ktorá navrhuje zavedenie menších obecných služieb ako sankcie za priestupky a zvýšenie horných hraníc pokút. Novela reflektuje legislatívne zmeny v Trestnom zákone, kde sa majetkové trestné činy so škodou pod 700 eur kvalifikujú ako priestupky. Sankcie v podobe obecných služieb by mohli byť pre dospelých od 20 do 150 hodín a pre maloletých od 10 do 75 hodín, pričom by sa vykonávali bez nároku na odmenu.
Navrhuje sa aj zvýšenie pokút: v neskrátenom konaní na 1400 eur, v blokovom na 500 eur a v rozkaznom na 1000 eur. V prípade opakovaných priestupkov by mohla byť pokuta až 2000 eur. Novela rozširuje kompetencie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý môže navrhnúť ukladanie sankcií menších obecných služieb pre mladistvých. Zmena by mohla nadobudnúť účinnosť od začiatku budúceho roka.
Návrhy EÚ idú vraj proti slovenskej ústave
Národná rada SR odmietla snahy Európskeho parlamentu zasahovať do práv členských štátov Európskej únie (EÚ). Upozornila pritom na uznesenie europarlamentu o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ. Vyplýva to z uznesenia, ktoré plénum NR SR v utorok prijalo. Do parlamentu ho predložila skupina koaličných poslancov.
"Uznesenie Európskeho parlamentu ide proti duchu Ústavy SR a je v rozpore s Deklaráciou NR SR o zvrchovanosti členských štátov EÚ a štátov kandidujúcich na členstvo v EÚ v kultúrno-etických otázkach. Rovnako tak nerešpektuje zodpovednosť členských štátov EÚ za vymedzenie ich zdravotnej politiky, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti ustanovenú v Zmluve o fungovaní EÚ," konštatuje sa v odôvodnení k uzneseniu.
Chcú reagovať na Kiskove odsúdenie
Koaliční poslanci chcú v parlamente presadiť uznesenie, ktoré reaguje na okolnosti daňovej kauzy exprezidenta Andreja Kisku a právoplatného rozsudku v tejto veci. Zástupcovia Smeru-SD, Hlasu-SD a SNS o tom v utorok informovali na tlačovej konferencii. Uznesením chcú odsúdiť niektoré kroky Kisku v čase, keď mal páchať daňový podvod, ale aj po vynesení rozsudku.
Exprezident by sa mal podľa podpredsedu NR SR Tibora Gašpara (Smer-SD) ospravedlniť všetkým občanom Slovenska za to, že "pri predvolebnej kampani klamal a získal úrad prezidenta podvodom". Ospravedlniť by sa tiež podľa neho mal aj všetkým protikandidátom, pretože išlo o neférovú súťaž.
"Právoplatným odsúdením sme sa dozvedeli, že minul ďalšie peniaze, ktoré si chcel účelovo zaúčtovať práve do spoločnosti KTAG, a teda pri volebnej kampani oklamal všetkých občanov Slovenska a samozrejme neférovo súťažil s ostatnými protikandidátmi v tejto súťaži," myslí si Gašpar. Koalícia chce uznesením pripomenúť, že konanie Kisku má celospoločenský rozmer.
Správa o činnosti ombudsmana
Poslanci Národnej rady SR v utorok zobrali na vedomie výročnú správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2023. Hovorí okrem iného o tom, že v minulom roku kancelária ombudsmana vybavila 1902 podaní.
Z toho bolo 500 v rámci opakovanej analýzy a 1402 bolo preskúmavaných po prvýkrát. Ombudsman Róbert Dobrovodský porušenie základných práv a slobôd konštatoval v 67 podnetoch.
Ombudsman tiež uviedol, že v roku 2023 navrhol 50 systémových opatrení vo vzťahu k ôsmim rezortom. Za osobitne dôležité označil aj poskytovanie pomoci zraniteľným skupinám.
Pozrite si živý vstup redaktorky ta3 Barbary Štefanovičej z parlamentu: