Popkultúra ako ekonomický motor kontinentu. Afrika má potenciál stať sa kultúrnym lídrom, problémom sú vlády
Africký kontinent sa začína čoraz viac presadzovať na poli kultúrnej diplomacie. Tamojšie vlády však zatiaľ stále nie sú dostatočne presvedčené, že sektor kultúry a zábavy môže byť hnacou silou rastu a zamestnanosti, napísal list Le Monde.
Afrika ako nová "soft power"
Dnes existuje množstvo príkladov, ktoré dokazujú, že Afrika sa formuje v novú mäkkú silu (soft power). Znamená to, že kolíska ľudstva si pomaly nachádza cestu, ako sa stať v očiach ostatných príťažlivou a zabezpečiť si tak lepšiu vyjednávaciu pozíciu na medzinárodnej scéne.
V roku 2023 napríklad zaznamenal nigérijský spevák Rema celosvetový úspech so svojou skladbou Calm Down. Stal sa tak prvým africkým interpretom, ktorého skladba nazbierala dve miliardy poslucháčov. Vyše dva roky mohli ľudia od Lagosu cez New York až Teherán pravidelne počúvať melodický refrén tejto pesničky. V marci 2023 iránske úrady dokonca zatkli päť mladých Iránok, ktoré sa nakrúcali, ako tancujú na skladbu s rozpustenými vlasmi.
Úspech afrických hudobných štýlov aj filmov
Počas niekoľkých rokov si hudobné štýly, ako sú nigérijské afrobeats alebo juhoafrické amapiano, prerazili cestu na tanečné parkety po celom svete. Podobné úspechy zaznamenalo aj audiovizuálne odvetvie. Svedčí o tom dychtivosť streamovacích platforiem nadväzovať partnerstvo s africkými štúdiami, najmä v Nigérii, ktorá je domovom Nollywoodu, druhého najväčšieho filmového priemyslu na svete čo do počtu vyprodukovaných filmov.
Niektoré z týchto zmlúv už vyústili do značných úspechov. Príkladom je nigérijský thriller The Black Book, ktorého na streamovacej platforme Netflix zhliadlo okolo 20 miliónov divákov počas prvých týždňov od jeho uvedenia. V jednej chvíli sa dokonca umiestnil medzi tri najsledovanejšie filmy v celosvetovom rebríčku Netflixu. Išlo o prvý nigérijský film, ktorému sa niečo také podarilo.
Za zmienku stojí aj módny priemysel. Afrika by sa práve v tomto sektore mohla stať podľa UNESCO "svetovým lídrom". Čoraz viac afrických návrhárov sa presadzuje na medzinárodných prehliadkových mólach.
Získal 28 cien Grammy a spolupracoval s ikonami. Zomrel legendárny americký hudobník a producent Quincy Jones
Ekonomický motor kontinentu
Hlavným problémom kontinentu tak už nie je dokázať svoj potenciál, ale skôr vedieť ho premeniť na zárobkové projekty. Cesta k tomu je ešte dlhá. Zábavný a kultúrny priemysel sa na hrubom domácom produkte Afriky podieľa nepatrne. Prevedené do čísel, výnosy z kultúry a umenia predstavujú podľa Svetovej banky iba jedno percento. Postoj ku kultúre sa však začína meniť. „Mohli by sme z nej urobiť ekonomický motor nášho kontinentu,“ povedal Olivier Madiba, zakladateľ kamerunského videoherného štúdia Kiro 'o Games.
Tento kamerunský podnikateľ je priekopníkom videoherného priemyslu na svetadiele, ktorý začína so závratnou rýchlosťou objavovať príťažlivosť tohto odvetvia. „Nemôžeme sa uspokojiť iba s tým, že sme krajinou nerastných surovín. Nie sme dostatočne konkurencieschopní, aby sme sa stali priemyselnou veľmocou. Avšak máme ľudskú vrelosť a talent, aby sme uspeli v kultúre a zábavnom odvetví,“ zhrnul svoj postoj Madiba.
Počet Afričanov sa onedlho zdvojnásobí
A potom je tu čisto štatistický fakt - očakáva sa, že do roku 2050 sa počet obyvateľov Afriky zdvojnásobí na 2,5 miliardy. Každý tretí mladý človek na svete tak bude Afričan. Bude to generácia, ktorá zohrá kľúčovú úlohu pri vytváraní globálnej popkultúry. A bude tvoriť obrovský spotrebiteľský trh pre zábavný priemysel.
Túto skutočnosť začínajú brať mnohé firmy a organizácie vážne. Panafrická banka Afreximbank nedávno oznámila, že v priebehu troch rokov venuje dve miliardy dolárov na podporu afrických tvorcov. Cieľom je vytvárať taký obsah a diela, ktoré môžu konkurovať na medzinárodnej úrovni.
Zostáva ešte presvedčiť africké vlády, že práve v kultúre sa nachádza spôsob, ako zvýšiť počet pracovných miest. Africkí umelci totiž často uspejú napriek miestnym podmienkam, nie vďaka nim. Štáty ich nijako finančne nepodporujú a tamojšia legislatíva nemá zákony upravujúce práva duševného vlastníctva. Po tom, čo sa umelcom podarí presadiť, tak majú sklony presťahovať sa do zahraničia, kde sa môžu lepšie rozvíjať a zarábať viac peňazí. Zvyčajne ale za cenu toho, že rodnú krajinu pripraví o ekonomické výhody svojho úspechu.
Pozrite si časť relácie Očami cestovateľa o ceste po Afrike zo 16. septembra 2024: