Boj o Biely dom je vyrovnaný, rozhodnúť môžu malé rozdiely. Čo predpovedajú politológovia?
Spojené štáty čaká medzi viceprezidentkou Kamalou Harrisovou a exprezidentom Donaldom Trumpom vyrovnaný súboj o Biely dom. Rozhodnú zrejme len malé zlomky obyvateľstva vo viacerých kľúčových štátoch.
Potvrdili to dvaja politológovia pôsobiaci v amerických štátoch Michigan a Pensylvánia. Zhodli sa na tom, že hlavným problémom pre Kamalu Harrisovú je inflácia.
„Nerobil by som to,“ zasmial sa Ken Kollman z Michiganskej univerzity na otázku, na koho by vsadil svoje úspory, keby si musel týždeň pred voľbami vybrať jedného z kandidátov. Podľa neho víťaza nemožno predpovedať a nakoniec bude záležať na volebnej účasti vo veľkých mestách ako Filadelfia, Detroit a Milwaukee, ktoré sú hlavnými populačnými centrami v dvoch vyššie spomínaných štátoch a vo Wisconsine, ďalším z kľúčových "bojísk" týchto volieb.
Výsledky budú tesné
„Podobne ako v rokoch 2016 a 2020 by som očakával, že v kľúčových swing states budú rozdiely niekoľkých málo bodov, takže aj posuny na úrovni desaťtisícov hlasov môžu rozhodnúť o výsledku,“ uviedol Matthew Levendusky, ktorý vyučuje na Pensylvánskej univerzite vo Filadelfii. „To znamená, že v podstate ktorákoľvek skupina môže byť nakoniec kľúčová,“ dodal.
V minulých voľbách rozhodli v prospech súčasného prezidenta Joea Bidena desaťtisíce hlasov naprieč Pensylvániou, Wisconsinom, Arizonou a Georgiou. O štyri roky skôr triumfoval Donald Trump vďaka tesným víťazstvám v Pensylvánii, Michigane a Wisconsine. Aktuálne sú podľa prieskumov podobné výsledky pravdepodobné hneď v siedmich štátoch USA.
Pokračovanie dlhodobých trendov
V porovnaní s rokmi 2016 a 2020 budú veľmi podobné tiež voličské "koalície" demokratov a republikánov, povedal Kollman pri rozhovore vo svojej kancelárii v meste Ann Arbor. Akokoľvek sa v posledných rokoch v súvislosti s Trumpom špekuluje o významnom prelievaní voličov z niektorých demografických skupín od jednej strany k druhej, podľa Kollmana ide skôr o pokračovanie dlhodobých trendov, napríklad čo sa týka príklonu menej vzdelaných belochov k republikánom.
„Za posledných sedem, osem rokov sa zmenilo to, že sa prehĺbil rozdiel medzi pohlaviami, zvlášť u vzdelaných voličov,“ povedal. Odkazoval tým na hojne diskutovaný fakt, že Harrisová má výrazne väčšiu podporu medzi ženami a Trump medzi mužmi. Úlohu v tom môže hrať aj otázka prístupu k potratom, z ktorého demokrati urobili jeden z pilierov kampane.
Vo výhode je strana, ktorá nie je pri moci
Podľa Levenduskyho je ale ústredným motívom otázka, ktorá „je svojím spôsobom vždy hlavnou otázkou prezidentských volieb“: Máte sa dnes lepšie ako pred štyrmi rokmi? Kampaň Harrisovej v tomto smere ťaží nespokojnosť Američanov s pôsobením Bidenovej administratívy. Americkej ekonomike sa síce podľa ukazovateľov, ako je nezamestnanosť alebo rast HDP, darí pomerne dobre, podobne ako v iných západných krajinách ale v USA v nadväznosti na pandémiu výrazne vzrástli životné náklady, čo vyvoláva frustráciu voličov so stranou pri moci.
Ekonomika je tak silným faktorom, že pre Harrisovú je ťažké od nej odviesť pozornosť k otázkam ako sú potraty alebo Trumpova snaha zvrátiť minulé voľby, myslí si Levendusky. „V ekonomickej situácii poznačenej po prvý raz za viac ako dve dekády vysokou infláciou je vo výhode strana, ktorá nie je pri moci,“ povedal.
Vyvolávanie strachu
„Hlavný dôvod, prečo Harrisová nesmeruje k jasnému víťazstvu, je, že... Biden nie je obľúbený prezident,“ dodal Kollman. Podľa neho sú ale v hre aj ďalšie faktory ako "prevažne vymyslená predstava, že hranice sú nechránené" alebo obavy z operácií na zmenu pohlavia, ktoré Trump rozdúchava. Politológ dodal, že ho neustále prekvapuje, ako strach z demokratov motivuje mnohých voličov "chytiť sa za nos a hlasovať za Trumpa", hoci im nie je príliš sympatický.
Vyvolávanie strachu z druhej strany je podľa Kollmana v tohtoročnej kampani "obzvlášť intenzívne". Zatiaľ čo Trump vyhlasuje, že demokrati ničia Spojené štáty a že krajinu pustošia zločineckí imigranti, demokrati dlhodobo prezentujú exprezidenta ako hrozbu pre americkú demokraciu, najmä kvôli jeho počínaniu po minulých voľbách.
„V roku 2016 to boli podľa mňa v tom čase najošklivejšie voľby za veľa dlhý čas. Voľby roku 2024 sa tomu vyrovnávajú a možno ich prekonávajú,“ povedal Kollman. Dlhodobý vplyv takto vyhrotených súbojov je podľa neho veľmi škodlivý. „Dôvera Američanov vo vládu je veľmi nízka a ich dôvera v Kongres je tiež veľmi nízka... je to zlé,“ dodal.
