Odborník pre ta3: Odborárom vždy pôjde o platy. Ak by niektorí lekári odišli, nemocniciam by sa len uľavilo
Lekári naprieč celým Slovenskom v utorok podali výpovede. Lekárski odborári sa s ministrom zdravotníctva zatiaľ nedohodli. O tejto téme sme sa rozprávali so zdravotníckym analytikom a publicistom portálu Ozdravme Šimonom Jeseňákom.
Hrozí kolaps zdravotníctva?
Od nového roka hrozí, že naše nemocnice skolabujú. Výpovedí je približne 2713, čo je viac ako polovica všetkých lekárov na Slovensku.
Stiahnu ich v tom prípade, ak bude vláda rešpektovať memorandum podpísané v minulosti. Výpovede sú vo viac než 30 nemocniciach. Napríklad v bratislavských nemocniciach podalo výpoveď 513 lekárov, v Banskej Bystrici 230 a v Trnave 151 lekárov.
Počty majú naďalej stúpať. Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský vyzval lekárov, sestry aj ďalší zdravotnícky personál, ktorí ešte výpovede nepodali, aby tak urobili.
"O počte výpovedí hovorí Visolajský, tieto tvrdenia nevieme zatiaľ verifikovať. To budú vedieť riaditelia jednotlivých nemocníc," reaguje Jeseňák.
Hrozí nám od januára kolaps zdravotníctva? "Štát má stále dostatok prostriedkov a dostatok možností, ako túto silovú hru zahrať. Jednou z nich je napríklad vyhlásenie mimoriadnej situácie. Predpokladám, že nemocnice, ak čísla budú sedieť, to budú deklarovať," hovorí Jeseňák.
Odborník pevne verí, že minister zdravotníctva Kamil Šaško rokuje aj s Asociáciou nemocníc Slovenska (ANS), Penta Hospitals a Agelom, nie iba s LOZ. "Dúfam, že zároveň rokuje napríklad aj s Českou republikou, aby nám dočasne požičali lekárov na riešenie krízovej situácie," dodal.
Transformácia nemocníc na akciovky
Jednou z podmienok LOZ je zakázanie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Odborári verejne považujú za červenú čiaru práve spomínanú transformáciu, pretože sa obávajú skrytej privatizácie.
"Na Slovensku máme 5 akciových spoločností, ktoré sú vo vlastníctve štátu a nikto ich nesprivatizoval. Je to Národný ústav srdcových chorôb, Východoslovenský ústav srdcových chorôb, Stredoslovenský ústav srdcových chorôb, Nemocnica Poprad a Onkologický ústav Východoslovenských. A nikto ich nesprivatizoval," pripomína odborník s tým, že takto fungujú už 18 rokov.
"Je to falošné strašenie pre transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti," upokojil.
Jeseňák nerozumie obave odborárov. Podľa neho akciové spoločnosti hospodária vyrovnane alebo so ziskom, netvoria dlhy, platia za svojich zamestnancov sociálne odvody, nemajú splatnosť faktúr 400 dní.
"Jedine, ak by to bola obava z toho, že v akciových spoločnostiach platia tvrdé rozpočtové kritériá, že by sa musel napríklad urobiť personálny audit a zistiť, či náhodou v niektorých nemocniciach nemáme prezamestnanosť. Zisťovalo by sa, ktorý lekár koľko pracuje," vysvetlil.
Rast platov zdravotníkov
Ďalšou z podmienok odborárov je sľúbený rast platov zdravotníkov. Hovorí sa, že v porovnaní so zahraničím sú platy zdravotníkov na Slovensku poddimenzované.
"Odborárom vždy išlo, vždy ide a vždy pôjde o platy. Prečo ich neuspokuje tento prísľub rastu?" pýta sa Jeseňák s tým, že každý chce zarábať viac.
"Ak hovoríme o platoch zdravotníkov, tak tam by tie platy mali rásť. Ak však hovoríme o lekároch, a treba zdôrazniť, že ide o lekárov nemocničných, alebo tých, ktorí pracujú v ústavnej zdravotnej starostivosti, tam sa platy blížia k 5 000 alebo 4 500," hovorí odborník a myslí si, že to nie sú zlé platy.
Lekári už avizovali, že môžu pristúpiť aj k skorším výpovediam z nadčasov. Táto situácia je veľmi porovnateľná so situáciou pred dvomi rokmi. Ale vážna situácia už bola aj v roku 2011.
"Keď bol pri kormidle doktor Rudolf Zajac, tak aj jemu hádzali plášte lekári a protestovali aj proti transformácii. Zajac vedel, čo robí, vysvetľoval svoje kroky a komunikoval so sektorom. V prvom rade by zrejme túto situáciu ani nedopustil," reagoval Jeseňák.
Stretnutie s premiérom
Lekárske odborové združenie sa chce stretnúť s premiérom, no on ich zatiaľ odmieta. "Ja sa ani nečudujem," povedal odborník.
"Nie všetky nemocnice majú nedostatok lekárov. Minister im vychádza v ústrety, ak odborári nechcú ustúpiť, nie je to rokovanie, je to niečo iné," skonštatoval Jeseňák.
"Ak by istá časť lekárov z nemocníc odišla, tak niektorým nemocniciam by sa len uľavilo a nemuseli by dávať možno 92 % disponabilných príjmov, ktoré majú na platy lekárov. Je paradoxné, že výpovede sa dávajú prevažne, ale v drvivej väčšine v štátnych nemocniciach. Dvaja zvyšní najväčší poskytovatelia nemocničnej zdravotnej starostlivosti majú výpovede v jednotkách," vysvetlil.
Čo by mali robiť nemocnice po odchode lekárov?
Podľa odborníka by nemocnice po odchode lekárov mali hľadať nových a zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti, rokovať možno s inými nemocnicami, ktoré toľko výpovedí nemajú.
Počet výpovedí časom nebude stúpať, bude klesať. Lekári sa nevytratia do stratosféry, budú tu stále, hovorí Jeseňák. Pokojne môžu ísť do ambulantného sektora. Ak výpovede dodržia, mnohí z nich majú viacero úväzkov. Dodal, že ak rátajú s tým, že budú mať podporu z úradu práce, tak veľmi tvrdo narazia.
Celý rozhovor si môžete pozrieť nižšie.