Voliči v Moldavsku rozhodli. Výsledok referenda o vstupe do EÚ podporila tesná väčšina
Moldavci v referende rozhodli o ústavnom zakotvení budúcnosti svojej krajiny v Európskej únii.
Na sieti X to v pondelok oznámila moldavská prezidentka Maia Sanduová. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vzápätí obyvateľom Moldavska a tiež prozápadnej prezidentke Sanduovej zablahoželala.
Podľa Ústrednej volebnej komisie pre novelu ústavy po sčítaní všetkých hlasov odovzdalo svoj hlas 50,46 percenta voličov. Obyvatelia bývalej sovietskej republiky odpovedali na otázku, či podporujú zmenu ústavy s ohľadom na budúce členstvo v Európskej únii.
Tesné výsledky
Referendum sa konalo v rovnakom čase ako prvé kolo prezidentských volieb, ktoré vyhrala súčasná prezidentka Maia Sanduová. Nezískala však väčšinu hlasov a krajinu teraz čaká druhé kolo hlasovania. Proeurópsky politik tiež obvinil "zločinecké skupiny" z podkopávania referenda a kupovania hlasov.
V referende voliči odpovedali na otázku, či sa má stať súčasťou moldavskej ústavy článok, ktorý definuje vstup do EÚ ako strategický cieľ. Proti hlasovalo 49,54 % voličov.
Počas sčítavania hlasov mal istý čas navrch tábor odporcov orientácie krajiny na EÚ, ale na konci, po sčítaní hlasov zo zahraničia, sa situácia obrátila v prospech prozápadného smerovania.
Prvé kolo vyhrala Sanduová
Referendum o európskej budúcnosti Moldavska bolo jedným z hlavných bodov politického programu prezidentky Sanduovej, a ak by väčšina voličov hlasovala proti, zasadilo by jej to tvrdú ranu.
Počas sčítavania hlasov Sanduová povedala, že "zločinecké skupiny, ktoré spolupracujú so zahraničnými silami odporujúcimi našim národným záujmom, zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, lžami a propagandou a použili tie najhanebnejšie prostriedky, aby udržali našich občanov a náš národ v neistote a nestabilite".
Existujú jasné dôkazy, že cieľom týchto zločineckých skupín bolo kúpiť 300 000 hlasov, čo je podvod nevídaného rozsahu, povedala a dodala, že cieľom tejto akcie bolo podkopať demokraciu.
V prezidentských voľbách ju podporilo približne 42 percent voličov. Jej súperom v druhom kole 3. novembra bude bývalý generálny prokurátor Alexandru Stoianoglo z proruskej Socialistickej strany Moldavskej republiky, ktorý získal približne 26 % hlasov. Celkovo kandidovalo jedenásť politikov.
V Moldavsku sa konali prezidentské voľby. Súboj je vyrovnaný, zrejme bude aj druhé kolo
Vzťahy medzi krajinami ochladli
Moldavsko opakovane obvinilo Rusko, že proti nemu vedie hybridnú vojnu, zasahuje do jeho volieb a vedie rozsiahlu dezinformačnú kampaň v snahe zvrhnúť vládu a zmariť cestu krajiny do EÚ. Rusko považuje snahy Moldavska o integráciu do EÚ za negatívny krok a zasahovanie Západu do jeho sféry vplyvu. Moskva však zasahovanie do Moldavska popiera a obviňuje vládu z "rusofóbie".
Od nástupu Sandu k moci v decembri 2020 sa vzťahy Kišiňova s Moskvou zhoršili. Jej vláda odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022, obvinila Moskvu zo sprisahania s cieľom zvrhnúť moldavský režim a diverzifikovala dodávky energie po tom, ako Rusko prerušilo dodávky plynu, uvádza agentúra Reuters.
Najchudobnejšia krajina v EÚ
Moldavsko s približne 2,5 milióna obyvateľov je jednou z najchudobnejších krajín v Európe. V auguste 1991 vyhlásilo nezávislosť od Sovietskeho zväzu a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku rusky hovoriacej, Moskvou podporovanej, ale neuznanej Podnesterskej republiky.
Od Moldavska sa odtrhla začiatkom 90. rokov, keď ruské jednotky aktívne podporovali tamojších separatistov. Rusko udržiava v regióne 1 500-členné vojenské sily, ktoré označuje za mierovú misiu.
Pozrite si reportáž o moldavských voľbách z nedele 20. októbra:
Pozrite si reakciu analytika Ivana Godárskeho na výsledky referenda v Moldavsku: