Premiér V politike: Odmietam, aby ceny energií išli hore. Keď premiéri počuli Zelenského plán, chytali sa za hlavu
O aktuálnych politických témach z domácej aj zahraničnej politiky sme sa v relácii V politike rozprávali s predsedom vlády Robertom Ficom. Prečítajte si celý rozhovor alebo si ho vypočujte. Video nájdete na konci článku.
Ako vnímate vyšetrovanie atentátu na vašu osobu? Avizovali ste, že sa udiali nejaké strašné veci. Môžete povedať niečo bližšie?
Ak má niekto spracovať správu o atentáte, sú na to príslušné orgány, či už spravodajské, alebo orgány činné v trestnom konaní. Prvá správa má podobu obvinenia človeka, ktorý je v podstate nešťastník a je predĺženou rukou opozície. Tam sa už niečo objavuje. Predpokladám, že v nejakom okamihu to bude mať pokračovanie, no neviem, kedy bude podaná obžaloba. Do tohto sa ja ani nedívam, ani nestarám.
No a potom je to druhý rozmer, a to je rozmer prepojenia ľudí. A teraz nechcem povedať, že niekde sedeli pri sviečke štyria ľudia a povedali, že zastreľme ho. Takto to asi celkom nebolo. Ani to takto nechcem, samozrejme, povedať. Viem, že opozícia sa veľmi tešila, plieskala si po stehnách a čakala, kedy príde dobrá správa z nemocnice. To viem. Viete, akú správu mám na mysli. Keďže to nevyšlo, teraz zase vymýšľajú všelijaké iné veci, ktoré sa týkajú politiky ako takej. Preto ak sa objaví informácia, ktorá bude hovoriť o konkrétnych politických aktivitách a prepojeniach, myslím si, že to je normálnou súčasťou vyšetrovania.
Vy máte také informácie?
Nedisponujeme žiadnou správou ani ničím. Len chcem povedať, že ak som pár dní po tom, ako som po prvý raz vystúpil na verejnosti, povedal, že to je politický aktivista, absolútne naviazaný na slovenskú opozíciu, za týmito slovami si absolútne stojím. Ale ja som si žiadnu správu neobjednával.
Má sa opozícia báť nejakých krokov voči nej? To sa teraz pýtam na rovinu.
Nie je dôvod na strašenie, máme iné starosti ako strašiť opozíciu. Viem, s kým máme dočinenia, to sú ľudia, ktorým národno-štátne záujmy nič nehovoria. Ak som krátko po atentáte povedal, že to bol opozičný aktivista napojený na opozíciu, mal som na to dostatok informácií. Tieto prepojenia sú už dnes zrejmé, a verím, že príslušné orgány to budú prezentovať.
Aké boli informácie o mojom prepojení na vraždu Kuciaka a komu bránilo chodiť pred môj byt, vešať mi tam šibenice a obviňovať ma pred celým svetom, že som zavraždil novinára Kuciaka? Ja hovorím o dôkazoch. Hovorím o veciach, ktoré jednoznačne potvrdzujú, a to už vieme z toho obdobia, že prepojenie na konkrétnu opozičnú stranu tu je, a ja verím, že príslušné orgány, ktoré to majú na starosti, to budú prezentovať celé, ale nič som si neobjednával.
Kedy by mohla byť správa o atentáte zverejnená?
Neviem, tak ako neviem, kedy bude podaná obžaloba. To je vec prokuratúry. Nie je to v mojej kompetencii. Netuším, kedy príslušné orgány s niečím prídu.
Na samite v Bruseli predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj plán víťazstva. Považujete ho za kontroverzný. Prečo?
Doteraz boli aspoň pokusy predstavovať mierové plány, ale pán prezident Zelenskyj predstavil nie mierový plán, ale nazval to plán víťazstva, ktorý je okrem iného postavený na tom, že máme Ukrajine doručiť rakety dlhého a stredného doletu, ktoré potom nahádže na Rusko.
Keď to počúvali premiéri a kancelári, tak sa mnohí chytali za hlavu. Tento plán je podľa mňa nerealistický a nerealizovateľný, preto nie je ani spomenutý v záveroch samitu.
Myslí si, že Zelenskyj by nahádzal rakety na Rusko?
Veď to tam je napísané.
Ja som počúval a čítal, aj keď tam toho bolo viacero, že buď budú na Ukrajine rozmiestnené jadrové zbrane ako odstrašujúci efekt vo vzťahu k Rusku, alebo Ukrajina vstúpi do takého zoskupenia, ktoré takýmto ochranným balíkom ako keby disponuje.
Aby neboli žiadne pochybnosti. S pánom Zelenským som nehovoril, my sme si iba oficiálne podali ruku pri fotografovaní. Ja som vystúpil v rozprave a on na mňa v rozprave reagoval. To nebol osobný rozhovor. Hovorím to všade a hovorím to verejne za seba a za moju politickú reprezentáciu. Nesúhlasíme s tým, aby bola Ukrajina členským štátom NATO. To je náš postoj.
Myslím si, že eskalácia napätia nie je dobrá, pretože dochádza k zabíjaniu Slovanov bez akéhokoľvek zmyslu v tomto okamihu a je evidentné, že tak ako pán Zelenskyj, ani Európska únia nemá žiadny plán. Jediný plán je pokračovať vo vojne, čo ja teda neustále odmietam. Takže to je celý príbeh, ktorý tam bol. Nič sa nezmenilo. Znovu pripomínam, je to vojna, ktorá vznikla porušením medzinárodného práva zo strany Ruska. Je to tak. Ja s tým absolútne súhlasím, ale dnes je táto vojna podporovaná Západom preto, lebo si myslí, že cez túto vojnu dostane Rusko na kolená. Lenže realita je iná.
Sankcie nefungujú. Priemysel Ruskej federácie ide hore kvôli obrannému priemyslu, Putin má rekordnú podporu a územné zisky Ruska na Ukrajine sú väčšie, väčšie a väčšie. Už to hovorím tretí rok. Prvý rok som povedal - ak neprestanete, o pol roka sa stretneme a budeme tam, kde sme, len Rusi budú mať väčšie územia. Po pol roku - ak s tým neprestanete, bude viac mŕtvych ľudí, Rusi budú mať väčšie územné zisky. Veď to už budú tri roky. Povedzte mi, aký je posun, v čom je posun? Nikde. Čiže predstava, že teraz zoberieme Ukrajinu do NATO, je akurát tak predstava dobrá pre tretiu svetovú vojnu.
Ak by sa skutočne rozhodovalo o vstupe Ukrajiny do NATO, uplatnili by ste právo veta?
Nemám mandát hovoriť za všetky koaličné strany, ale za seba a Smer-SD hovorím jasne, že túto myšlienku nepodporujeme. Ostatné koaličné strany sa skôr tejto téme vyhýbajú.
Pravdepodobne sa nedá zabrániť pozvánke, pretože to budú veľké štáty, ktoré povedia Ukrajine, že začíname prístupový proces do NATO. Tomu nevieme zabrániť. Ale potom sa o tom rozhoduje v slovenskom parlamente. A ja hovorím za seba a za svoju politickú reprezentáciu, že túto myšlienku nepodporujeme.
Aj preto som vystúpil v Bruseli, pretože je vždy okolo toho kopa rečí. No je to takto. Ja si myslím, že nie je dobrý nápad zobrať Ukrajinu do NATO, lebo to ohrozuje celý svet. Ukrajina by mala zostať neutrálna a mala by dostať bezpečnostné záruky, ale to sa musia, ako som povedal na tlačovke v Bruseli, dohodnúť veľkí chlapci.
Takto približne pred rokom bola migrácia veľkou témou predvolebnej kampane. Navštívili ste aj jeden z utečeneckých táborov na južnom Slovensku. Mnohé obce v tejto oblasti mali problém s migrantmi, ktorí sa pohybovali po ich záhradách či mestských parkoch. Tento rok sa Slovenská republika s týmto problémom zatiaľ nestretáva. Ako sa k tomu stavia Európska únia? Aké sú jej závery v otázke migrácie?
Nebol by som taký optimistický, pretože minimálne na západobalkánskej trase sa očakáva až 500-tisíc nelegálnych migrantov, pretože zima sa blíži. Tento týždeň mám v Komárne stretnutie s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a Alexandrom Vučićom, srbským prezidentom. Spoločne chceme dohodnúť opatrenia, ktoré zabránia využívaniu tejto trasy smerom do Európy.
Nastala veľká zmena v prístupe k migrácii, ktorá je konečne témou. Od začiatku som hovoril, že nemáme podpisovať žiadne pakty o rozdeľovaní migrantov ani povinné kvóty. Musíme si chrániť vonkajšie hranice, lebo kto sa dostane do Európskej únie, zväčša tu zostane. Iba 20 % nelegálnych migrantov vieme vrátiť, 80 % tu zostáva.
A zrazu bolo ráno stretnutie pred zasadnutím Európskej rady, kde krajiny ako Grécko a Taliansko, ktoré sa tomu vždy bránili, už menia svoj postoj. Napríklad talianska premiérka uzatvára s Albánskom dohodu a stavia tam tábory pre nelegálnych migrantov, ktorí sú tam zadržiavaní, kým sa vybavia ich azylové veci. Poľsko prijíma mimoriadne opatrenia na zastavenie azylových procesov vo vzťahu k Bielorusku a Rusku. My musíme reagovať rovnako, s použitím represívnych a preventívnych nástrojov. Neexistuje právo pre nelegálneho migranta vstúpiť na územie Európskej únie.
V tomto duchu chcem poďakovať Srbom za ich prácu, pretože došlo k výraznému poklesu prechodov. Urobili kus dobrej roboty. Výborne spolupracujú aj Maďari. Ak sa dohodneme s Chorvátmi a Rakúšanmi, myslím si, že vieme veľmi efektívne chrániť vonkajšiu hranicu Európskej únie. To je naša povinnosť.
Minulý týždeň podpredseda parlamentu Tibor Gašpar spomenul, že Európska komisia prehodnocuje správu o právnom štáte. Táto správa prišla približne v júli alebo na konci júla a obsahovala kritiku v siedmich bodoch, vrátane zmien v Trestnom zákone či zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Je táto informácia pravdivá? Prehodnocuje sa správa Európskej komisie o právnom štáte?
Bolo by korektné dodať, že vláda ako reakciu na túto správu pripravila oficiálnu odpoveď, ktorá bola schválená na rokovaní vlády. V tejto odpovedi sme Európskej komisii jasne napísali, prepáčte, toto neakceptujeme, to sú výmysly. Správa nemôže byť postavená na článkoch z Denníka N, SME alebo Aktualít, či na základe mimovládnych organizácií, ktoré nenávidia túto vládu.
Komisia musela uznať, že správa nebola objektívna, a preto sa s ňou naďalej pracuje. Výsledkom je, že štvrtá platba z Plánu obnovy by mohla byť zrealizovaná (pozn. red. reláciu sme nahrávali vopred, Slovenská republika už medzitým v piatok (18.10.) definitívne získala súhlas na vyplatenie štvrtej platby z Plánu obnovy).
Vedie sa konštruktívny dialóg o menších zmenách v Trestnom zákone a Trestnom poriadku. Ukazuje sa, že ak sa slušne, ale dôrazne ozvete a poviete, prepáčte, Komisia, toto nemôžeme akceptovať, aj malá krajina ako Slovensko, suverénny štát, dokáže presadiť svoje veci. Európska komisia musí počúvať fakty, ktoré nemôže poprieť.
Na druhej strane, Európska komisia má oprávnený záujem na tom, aby členské štáty nakladali s finančnými prostriedkami zodpovedne. Je teda prirodzené, že má výčitky, keď nevidí dostatočné záruky.
To vôbec nebolo o tomto. Výčitky Európskej komisie boli iného charakteru, než to, čo teraz spomínate. Ponúkame Komisii diskusiu o možnom vzniku samostatného zákona, tzv. lex specialist, teda špeciálny zákon o ochrane finančných záujmov Európskej únie. Chceme to oddeliť od bežnej kriminality, ktorá je regulovaná cez Trestný zákon, my sme pripravení. To, čo sa udialo okolo správy o právnom štáte, je dôkazom, že ak krajina postupuje odvážne a suverénne, dokáže si presadiť svoje. Tento postup bol presne o tom.
Nikto sa ma už teraz nepýta, pretože sme veľmi tvrdo reagovali, keď bol Viktor Orbán kritizovaný za návštevu Pekingu, kde sa stretol aj s Putinom, na moju blížiacu sa cestu do Číny, ktorá bude veľmi dôležitá z pohľadu investícií a zahraničného obchodu. Musíme mať odvahu povedať Európskej únii, že si vážime, že sme jej členmi, ale ak s niečím nesúhlasíme, musíme sa ozvať.
Najväčším problémom pri migrácii je, že vnútorné kontroly rušia schengen, ktorý je najväčším úspechom EÚ. Slovensko môže získať väčšiu mieru uznania, než tomu bolo doteraz. Predchádzajúce vlády len prikyvovali, ja takúto politiku robiť nebudem.
Toto je vaša štvrtá vláda a práve uplynul rok od jej vzniku. Ako by ste zhodnotili, čo sa vám za ten rok podarilo najviac a kde vidíte najväčšie rezervy?
Najväčším výdobytkom, aj keď je to pre všetkých bolestivé, je ten, že sme urobili poriadok vo verejných financiách. Udržali sme hospodársky rast a prijali dôležité zákony. Naše ministerstvo spravodlivosti si splnilo svoje úlohy, pokiaľ išlo o zrušenie špeciálnej prokuratúry. Výrazné úspechy dosiahlo aj ministerstvo kultúry. Pani ministerka kultúry robí svoju prácu dobre, ostatní môžu kričať, koľko chcú.
Teraz čakáme, ako sa nový minister zdravotníctva vysporiada so situáciou v tomto sektore. Som tiež spokojný s tým, čo povedal Erik Tomáš, minister práce, rodiny a sociálnych vecí, o znížení počtu dní PN. Ak by sa to podarilo znížiť na 40 dní, bol by to veľký úspech. Ťažká vláda.
Bolo to pre mňa náročné obdobie, najmä po tom, čo sa stalo 15. mája. Na istý čas som bol paralyzovaný a stále nie som stopercentne fit, ale robím všetko pre to, aby som sa vrátil do plnej formy a venoval sa práci predsedu vlády tak, ako to bolo pre mňa typické.
Celú časť relácie si môžete pozrieť nižšie.