Skríning: Investícia do zdravia alebo zbytočná záťaž pre systém?

Riaditeľka Úseku zdravotných činností VŠZP Lucia Vitárius pripomenula, že na Slovensku už dlhé roky funguje systém preventívnych prehliadok, ktoré sú stanovené zákonom a je stanovená periodicita a cieľová skupina, komu je preventívna prehliadka určená.

„V rámci týchto preventívnych prehliadok je tiež robený skríning, čiže všeobecný lekár vyšetrí stolicu na okultné krvácanie, gynekológ urobí ster z krčka maternice a vypíše žiadanku na mamografické vyšetrenie. Toto hovoríme, že je takzvaný oportúnny alebo ten šedý skríning, ktorý nám funguje už dlhé roky,“ uviedla s tým, že od roku 2019 bol spustený populačný skríning, čo znamená, že oslovujú cieľovú populáciu.

Za minulý rok sa skríningu kolorektálneho karcinómu zúčastnila viac ako polovica cieľovej populácie, čiže 52 percent. Mamografické vyšetrenia absolvovalo 46 percent žien a na rakovinu krčka maternice skríning absolvovalo okolo 40 percent žien. „Určite s tým nie sme spokojní, pretože to vysnené číslo 70 percent, respektíve 90 percent účasti na skríningu, od toho sme ešte ďaleko. Ale môžeme sa na to pozrieť pozitívne. Každým rokom sa zlepšujeme,“ povedala.

Nové skríningy

Dôležitosť skríningových vyšetrení potvrdil aj štátny tajomník ministerstva zdravotníctva SR Michal Štofko. Od 1.januára by malo na ministerstve fungovať Národné centrum pre prevenciu a skríningy, ktoré má postupne spolupracovať s Národným onkologickým inštitútom. „Momentálne pracujeme na dizajne troch ďalších skríningov a to sú skríning rakoviny prostaty, pľúc a brušnej aneuryzmy na podnet hlavných odborníkov. Máme veľkú snahu veľmi silno podporovať akúkoľvek možnosť ďalších skríningových vyšetrení,“ uviedol.

Dodal, že v spolupráci s ministerstvom školstva majú snahu vstúpiť v nejakej podobe aj do vzdelávania na základných školách a rozširovať tak zdravotnú gramotnosť populácie smerom v prevencii.

Čítajte viac

Slováci majú nízky záujem o skríning. Odborníci varujú, že včasná diagnostika rakoviny môže zachrániť roky života

Zber dát je dôležitý

Podľa riaditeľky NOI Jany Trautenberger Ricovej by mal byť skríning udržateľný proces, ktorý začína od vybrania testovacej metódy a mal by končiť zberom dát. „Na základe dát, ktoré sa vyhodnotia na konci každého roka, ako to je v krajinách, kde to funguje, vieme skutočne nastaviť následne zdravotnú politiku. Kam peniaze presunúť. Na Slovensku fungujú už dávno preventívne prehliadky, ale ako vidíme, tak čísla ukazujú, že nie sú úplne dostačujúce a že naozaj nastal čas. Aj Európska komisia v roku 2022 navrhla prehodnotiť skríning ako taký. Zvoliť možno inú testovaciu metódu, ktorá je účinnejšia, zvoliť iný časový interval alebo rozšíriť vekovú hranicu,“ povedala s tým, že 70 percentná účasť zabezpečí, že do 8-10 rokov začína mortalita na vybrané ochorenia klesať.

Uviedla, že Slovensko je zapojené do medzinárodného projektu. „Celý projekt začína dátami, takže oni nás vyzvali na vyplnenie piatich veľkých tabuliek, ktoré budeme musieť vypĺňať spolu aj NCZI. Začínajú pohľadom na krajinu, čiže kde sme a kam sa chceme dostať a toto je základ a bude sa nám to vypĺňať veľmi ťažko poviem úprimne, lebo viem čo tam máme vypĺňať,“ dodala.

Podľa onkológa Jozefa Dolinského, je veľký rozdiel medzi preventívnou prehliadkou a skríningovým programom. „Preventívna prehliadka je niečo, na čo má poistenec nárok, ale môže sa rozhodnúť ten nárok nevyužiť. Skríningový program je doslova program, ktorý musí byť aktívny a organizovaný. A naozaj je veľmi dôležitá participácia na tomto programe, pretože my vieme, že aby bol tento program úspešný, tak tá účasť by mala byť aspoň 70 až 80 percentná,“ uviedol.

Skríningovým programom žien vo veku 50 až 59 rokov dokážeme predísť 8 úmrtiam na desaťtisíc skrínovaných, vo veku 60 až 69 rokov, 21 úmrtiam na desaťtisíc odskrinovaných. „Pri rakovine prsníka musíme odskrínovať 180 žien, aby sme predišli jednému úmrtiu. Preto je tá participácia taká dôležitá. Najväčší význam má skríning pri kolorektálnom karcinóme, kde sa ukazuje, že skríningové programy dokážu redukovať mortalitu 80 až 90 percent. Potom je to skríning rakoviny krčka maternice, kde dokážu redukovať mortalitu asi 80 percent a v prípade rakoviny prsníka o 35 až 45 percent,“ dodal.

Populácia starne

Profesor v odbore Verejné zdravotníctvo a prorektor pre vedu a výskum na SZU v Bratislave Róbert Babeľa označil za ďalší problém starnutie našej populácie. „Obrovský zmysel skríningu je, že potrebujeme udržovať populáciu zdravú alebo relatívne zdravú. Ochorenie, ktoré momentálne znamená rozsudok smrti, aby sa stalo chronickým ochorením s tým, že žena alebo muž sa vrátia normálne do práce a pracujú ďalej, lebo to budeme potrebovať,“ povedal.

Za posledných 10 rokov sme, podľa jeho slov, na onkológiu minuli asi 4 a pol miliardy eur a najviac nám rastú náklady na ambulantnú zdravotnú starostlivosť a to presne 81 percent.

Jana Pifflová Španková z OZ NIE Rakovine spomenula ich kampane, ktoré najviac pomáhajú ľuďom zorientovať sa v systéme. „Máme veľmi významné zastúpenie v tom, aby pacienti rozumeli, prečo to je dobre, načo je to dobré, kam mám ísť. Stále nám vychádza z toho, že potrebujú akéhosi sprostredkovateľa medzi tou konečnou realizáciou, kým sa on dostane na mamograf alebo na tú kolonoskopiu,“ uviedla.

Konštatovala, že podľa dát zo VšZP len 1/3 pacientov potom, čo má pozitívny test na okultné krvácanie, ide na kolonoskopiu. „V tomto naša participácia je dosť veľká. V spolupráci s odbornými spoločnosťami, ako napríklad so slovenskou gastroenterologickou, kde už 6 rokov bojujeme o bezplatnú analgosedáciu pri kolonoskopii. Krajina, ktorá má tak vysoký výskyt už by mala mať túto bariéru odstránenú,“ myslí si.

Viac zaujímavostí sa dozviete vo VIDEU.