Prekliaty post šéfa zdravotníctva. Ministri sa často striedajú, čelia kauzám aj nepochopeniu (+zoznam)
Post ministra v rezorte zdravotníctva je ako horúci zemiak. Dôvodov je niekoľko, hoci sú si podobné. Ministri čelia obvineniam, kauzám, často sú ich rozhodnutia považované za nepopulárne. Ako dlho dokázali riadiť rezort a prečo prišli o funkciu?
Eduard Heger (2020 – 2021)
Eduarda Hegera ako dočasného ministra 21. marca 2021 vymenovala vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová, ktorým bol až do pádu Matovičovej vlády 30. marca 2021.
Vladimír Lengvarský (2021 – 2023)
Brigádny generál Vladimír Lengvarský nastúpil do funkcie ministra zdravotníctva v apríli 2021 a skončil v marci 2023. Počas výkonu čelil kritike za očkovaciu kampaň a plánovanie nemocníc.
V roku 2021 predstavil reformu nemocníc, ktorá zahŕňala ich kategorizáciu. Kritizovaný bol aj za dovolenku v Ománe počas krízovej situácie.
V marci 2023 požiadal o uvoľnenie z funkcie, a to po opakovaných výčitkách za neplnenie plánu obnovy a projekt Rázsochy.
Eduard Heger (2023 – 2023)
Po odňatí poverenia Vladimírovi Lengvarskému poverila Eduarda Hegera vedením rezortu 3. marca 2023 niekdajšia prezidentka Zuzana Čaputová.
O pár dní na to Heger opustil vtedajšie OĽaNO a pridal sa k strane Modrá koalícia, ktorá sa premenovala na Demokrati, v ktorej sa stal predsedom.
Vládna kríza vyústila rezignáciou ministrov Samuela Vlčana a Rastislava Káčera. Heger následne požiadal prezidentku o odobratie poverenia na riadenie vlády.
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala úradnícku vládu na čele s Ľudovítom Ódorom.
Michal Palkovič (2023 – 2023)
Od mája do októbra 2023 pôsobil Michal Palkovič ako minister zdravotníctva v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora.
Po odchode z funkcie ministra sa Palkovič v novembri 2023 vrátil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde pôsobil ako zástupca predsedu úradu.
Od februára 2024 sa stal predsedom tohto úradu, keď vo funkcii vystriedal Renátu Bláhovú.
Zuzana Dolinková (2023 – 2024)
V parlamentných voľbách v roku 2023 kandidovala Zuzana Dolinková na kandidátke Hlasu. So ziskom 20 153 prednostných hlasov nadobudla mandát poslankyne NR SR, ktorý však neuplatnila, keďže nastúpila do vlády ako ministerka zdravotníctva.
V čase pôsobenia na rezorte riešila výpovede pediatrov, optimalizáciu nemocníc, výstavbu nemocnice v Martine, no aj kauzu trenčianskeho kardiologického centra.
Demisiu podala z dôvodu nesúhlasu s prijatým konsolidačným balíkom, dezinformačnými informáciami o covide od splnomocnenca vlády Petra Kotlára a aj preto, že necítila podporu predsedu vlády Roberta Fica.
Pozrite si reakcie politikov na odchod ministerky Dolinkovej.