Povodne vedia udrieť nečakane a nemusí ani pršať. Nová technológia na ich predvídanie môže zachrániť milióny ľudí
Nemusí pršať, hladina rieky sa môže javiť úplne v poriadku a predsa sa vyleje. Tento jav, známy ako "riečna avulzia", má potenciál ohroziť milióny životov a spôsobiť miliardové škody. Vedci však možno majú odpoveď.
Nová vedecká štúdia výskumníkov z Indiana University priniesla prekvapujúce odhalenia o tom, ako rieky môžu náhle a dramaticky zmeniť smer. Bola uverejnená vo vedeckom magazíne Nature, bližšie o nej informuje web Indiana University.
Tento nepredvídateľný jav, známy ako „riečna avulzia,“ predstavuje vážne nebezpečenstvo pre milióny ľudí na celom svete, najmä v oblastiach náchylných na záplavy.
Riečna avulzia je proces, pri ktorom rieka náhle opustí svoje bežné koryto a vytvorí si nový smer cez okolité územie. Tento jav sa môže objaviť vtedy, keď sa sedimenty usadené v rieke nahromadia do takej miery, že spôsobia pretečenie vody cez okraj koryta. Následne si rieka nájde novú cestu, čo často spôsobí rozsiahle záplavy.
Na rozdiel od bežných povodní sú tieto posuny riek nepredvídateľné a môžu sa vyskytnúť náhle, bez ohľadu na aktuálne počasie alebo množstvo zrážok v oblasti.
Takáto katastrofa sa stala napríklad v Indii v roku 2008, keď rieka Kosi náhle zmenila smer, čo malo za následok, že viac ako 30 miliónov ľudí prišlo o svoje domovy. Záplavy spôsobili škody vo výške miliárd dolárov a vyžiadali si stovky obetí.
Za pomoci moderných technológií sa dajú predvídať
Vedci z Indiana University, vedení doktorandom Jamesom Gearonom, využili nové nástroje na preskúmanie tohto nebezpečného fenoménu. Vďaka satelitným údajom a technológii, ktorá pomocou laserov dokáže prenikať cez hustú vegetáciu a presne merať terén, dokázali zmapovať miesta, kde je riziko avulzie najvyššie.
Vedci tak zistili, že riečne avulzie sú najčastejšie v oblastiach blízko hôr a pobrežných oblastí, kde sa sedimenty hromadia rýchlejšie. Približne 74 % analyzovaných prípadov sa odohralo práve v takýchto regiónoch.
Jedným z hlavných výsledkov štúdie je nový model na predpovedanie avulzií, ktorý vedcom a odborníkom poskytuje nástroje na mapovanie tzv. „koridorov avulzie.“ Tieto koridory sú potenciálne nové cesty, ktorými sa rieka môže v prípade odklonu uberať. Model môže vládam jednotlivých štátov pomôcť lepšie plánovať opatrenia na ochranu obyvateľstva pred záplavami a inými katastrofami spôsobenými zmenou toku riek.
Tradičné povodňové modely sú totiž často zamerané na predpovedanie záplav spôsobených silnými zrážkami, ale avulzie sa môžu objaviť bez ohľadu na to, či prší, alebo nie.
Môžu zachrániť milióny ľudí
Nové poznatky sú obzvlášť cenné pre rozvojové krajiny, ktoré sú často najviac postihnuté podobnými katastrofami. Krajiny ako Pakistan, India či Bangladéš, kde rieky hrajú zásadnú úlohu v poľnohospodárstve a živobytí obyvateľov, sú náchylné na prítomnosť tohto nebezpečného javu.
V spomenutých regiónoch chýba infraštruktúra na ochranu pred prírodnými katastrofami a ľudia často žijú v oblastiach priamo ohrozených zmenami riek. Preto sú nové technológie na predpovedanie avulzií životne dôležité.
Pozrite si reportáž o protipovodňových meračoch: